Potápanie ostrov Vis 2018

Po 6 rokoch som sa rozhodol opäť navštíviť toto miesto, ktoré je naozaj pekné či už pod hladinou alebo nad. Obsadili sme tentokrát apartmány, nie hotel. A čo som ešte zmenil je potápačské centrum. Už keď som tu bol naposledy som uvidel Manta Diving Center a čo bola oproti iným výhoda, že sme nemuseli liezť do vody pred ponorom,aby sme sa dostali na loď s výstrojom. Prvý deň po dlhej a únavnej ceste sme dorazili na aprtmán a potom sme zbehli dole na základňu,aby sme zistili, čo a ako bude prebiehať. Autom sa dalo dostať ku kostolíku asi 100 m od bázy. Odtiaľ sme si veci napakovali na vozík a preniesli na divecentrum. Čo bolo super, fľaše a všetky veci sme si celý týždeň mohli nechať na lodi. Aj fľaše do EAN40 sa plnili na lodi. (podobne ako na safari v Egypte, kde si len odmontujete I.stupeň automatiky a naplnia fľaše)
Samozrejme plnia tu aj EAN50, kyslík a Trimix tiež.

Prvý deň sme navštívili vrak Fortunal na konci s jaskyňou a druhý ponor na vrak Teti. Naposledy keď som tu bol, boli dotieravé úhory. Tentokrát tu boli tri murény a úhory nikde. Našli sme tu aj langustu a tresku. Každý deň ako to býva v Chorvátsku sme navštevovali mestečko Komiža, ktoré síce nie je veľké,ale je naozaj pekné s príjemnou atmosférou. Druhý deň sme sa plavili rovno na B-24, vrak lietadla z II. svetovej vojny. Tu som mal dlhšie deko, pretože sme si pozreli jednu časť, kde sú motory a druhá časť lietadla leží hlbšie. Dole som videl opäť tresky a väčšiu ropušnicu. *Fixné lano leží medzi dvoma časťami lietadla. Pred druhým ponorom sa priateľke roztrhla krčná manžeta na suchom obleku, takže na druhý ponor už nešla.

Pred ponorom po naobliekaní sa mi podaril krásny pád dozadu na box, kde mali batériu k motoru lodi. Nič ma nebolelo, vstal som a skočil do vody. Preplávali sme niekoľko jaskýň a kavern. Na konci ponoru ako sme plávali k lodi, bol už relatívne silný prúd. Ako sme dorazili na základňu, priateľka si vyskúšala oblek kapitánky, či jej sedí veľkosť. V tomto obleku sa mala na ďalší deň potápať. Bohužiaľ ochorela, takže ďalšie ponory už robiť nemohla.Tretí deň sme robili ponor na vrak Vassilios T. Už keď sme naskákali do vody a pripravoval som si foťák a pozeral sa do hľadáčika, videl som obraz nejaký tmavý. Hneď sa mi niečo nezdalo. Zistil som, že som si batériu nechal v nabíjačke. Mierne ma to štvalo, keďže sme videli veľkú ropušnicu, veľkú tresku, boli sme aj pri lodnom šróbe,… Bolo sa načo pozerať.

Druhý ponor sme šli kúsok za roh od vraku na stenu Gnjilina. Kapitán povedal, že je prúd, vyhodí nás za stenu a my len priplávame k lodi. Najskôr sme stenu s gorgóniami hneď nenašli,ale potom sme sa k nej dostali. Boli tu gorgónie žlté i fialové. Zrazu som uvidel rybu menom Zeus faber, ktorá nie je moc častá. Žije totiž v hĺbke od 0-400 metrov. Moc sa nechcela fotiť, radšej odplávala. Ako sme sa dostali do plytšej vody na dekompresnú zastávku, odnášal nás silný prúd a občas sme sa museli zachytiť rukami. Akonáhle sme sa dostali do zátoky (už kúsok za loď) prúd zmizol.

Štrvtý deň sme šli opäť na dlhšiu cestu k vraku Brioni, ktorý je trocha hlbšie. Po ceste tam bolo more ešte relatívne kľúdné. Na tomto ponore som odplával k predku vraku,aby som ho nafotil. Dovnútra som tentoraz nešiel. Po návrate na stenu začala dlhšia (asi 30 minutová) dekompresná zastávka. Popri stene to ubehne dosť rýchlo, keďže je načo pozerať. Po tomto ponore sme šli na jednu stenu, kde mala byť jaskyňa v 40 metroch. Jaskyňu sme nenašli. Dole v hĺbke som si všimol na manometri tlak 0 na stage s EAN50. Podľa pravidiel v tomto prípade  sa treba uistiť, či je I.stupeň poriadne našróbovaný. To som spravil a ako som otvoril ventil, počul som puknutie a na I.stupni unikal plyn. Nevedel som presne najskôr identifikovať odkiaľ presne. Zavrel som fľašu. Až po 2 minutách ako som sa hral a hľadal chybu unikali bubliny medzi hadicou a manometrom. Vedel som, že to bude o-krúžok na osičke manometra. (čo pod vodou asi ťažko opravím) Mali sme vtedy akurát 10 minutovú zastávku (s EAN50) takže bolo na čase stúpať, keďže som vedel, že deko budem musieť robiť so vzduchom. Môj buddy mal EAN50 tiež, takže rezerva tam bola. Dekompresiu sme v pohode dokončili,ja na vzduchu.

Predposledný deň sme opäť museli navštíviť vrak Brioni, keďže poliaci boli deň predtým na B-17 a chceli vidieť aj tento vrak. Až tak mi to nevadilo, aj tak som chcel vrak vidieť aj zvnútra. Tak som vplával na nejaké miesta, kde nič extra nebolo iba dve umývadlá. Nasledovala opäť dekompresná procedúra na stene a v zátoke, taktiež v trvaní 30 minút. Po tomto ponore ma trocha začalo pobolievať rameno, čo sa mi občas stávalo pri častejších hlbších ponoroch. Tak na lodi som pár minút dýchal čistý kyslík zo stage. Vo veľkých vlnách sme sa plavili späť. Naozaj všetko lietalo na palube čo nebolo poriadne pripevnené. Navrhol som lokalitu opäť Gnjilina,kde sú gorgónie. Tu sme sa pekne už pustili dole priamo na stenu. Na jednej časti steny tu boli zvyšky rybárskych sietí, kde bola zdochnutá väčšia ryba. Ako sme začali robiť dekompresiu, plávali sme na opačnú stranu, aby sme videli čo je tým smerom. Bola tu jedna kaverna asi v 10 metroch a tu som prvýkrát v Chorvátsku videl bordové papagájovce aké som videl iba na Malte. Naozaj pekná stena, plná rýb. Hore chvala bohu nebol prúd ako minule. Dokončili sme dekompresnú zastávku a vyliezli na loď. Bohužiaľ ma opäť začalo bolieť rameno a už viac a viac. Dýchal som opäť kyslík, avšak nejak nepomáhal. Ako sme v obrovsých vlnách konečne dorazili a šli na apartmány, vyzliekol som sa a videl, že mám napuchnuté ľavé rameno. Potom som začal rozmýšľať, že príznak dekompresie je síce boľavé rameno, ale nie napuchnuté rameno. Na druhý deň sa mi to trocha zlepšilo. Písal som aj prof. Novomeskému, tiež mi písal, že sa mu to nezdá ako dekompresný syndróm,ale skôr nejaké poškodenie kĺbového púzdra na ramene. Pýtal sa ma, či sme nejak nevláčili ťažké fľaše, či som si to nenatiahol a pod. Samozrejme mnohokrát sme sa museli zachytiť o loď keď sme podávali hore stage a ako vlny húpali loďou,natiahnutie mohlo prebehnúť. Až po pol dni som si uvedomil, že som niektorý deň na lodi padol a mohol som si buchnúť aj rameno, keďže pád bol dozadu. Posledný deň pred odchodom sme mali na pláne ešte dva ponory, ale vzhľadom na bolesť som už nechcel riskovať. Avšak Vassilios T. bol na pláne a minule som si zabudol tú batériu v nabíjačke, musel som urobiť fotky, tak sme šli na to. Neľutoval som to, bol to pekný ponor v trvaní 73 minút.

Bol to predposledný deň. Poobede loď prišla s našimi vecami do prístavu v meste, my sme došli autom a všetko si vyložili z lode. Poobede zaslúžený obed v meste a večer nakúpenie suvenírov. Posledný deň nás čakala dlhá cesta domov.
Spravili sme naozaj pekné ponory a získali opäť nejaké skúsenosti. Keď sem pôjdete odporúčam potápanie s Manta Diving Center-om. Sú korektní a to na čom sa dohodnete, to platí.

Potápanie ostrov Rab 2017

Bolo to dosť rýchle rozhodnutie, aby sme zbehli znova na pár dní do Chorvátska. Keďže sme na ostrove Rab ešte nikdy neboli, popozeral som aké potápačské základne tu sú. Nakoniec sme vybrali Kron Diving. Apartmán sme mali relatívne blízko asi 50 m od divecentra. Mali sme naplánované, že v ten deň ako prídeme ešte urobíme ponor z brehu. No keď sme uvideli vodu pri brehu, radšej sme sa rozhodli potápať od nasledujúceho dňa a to z člna. Základňa mala sušiareň, plniareň aj požičovňu.

Nasledujúci deň sme šli rýchlym člnom (2 x 250 koní) a bol to naozaj zážitok. Ja som sa potápal so sidemount konfiguráciou (teraz bez stage). Vždy ako sme zakotvili som si dal bungee na okraj člna a fľaše si pekne zavesil. Takisto aj fotoaparát. Potom som si dal krídlo, plutvy a skočil som. Vo vode som si nacvakal fľaše. Lokality neboli zlé, ale videl som už aj krajšie v Chorvátsku. Na druhý deň sa mračilo. Brali nás von, nebol problém. Zastali sme na nejakom kľudnejšom mieste. More bolo relatívne pokojné. Avšak keď som dokončoval deko, videl som, že čln je o dosť bližšie ako bol pôvodne a na hladine som videl, že tam niečo nie je v poriadku. Ako som dokončil deko, šiel som von posledný. Videl som ako potápači predomnou bojujú,aby sa dostali na loď. Samozrejme som zazrel aj ako sem-tam vrtuľa člnu sa roztočila a pokúšajú sa čln udržať od brehu, aby nenarazili, čo tiež nie je super vec, keď potápač vysí na boku člnu. Keď som sa vynoril plával som k bungee lanku, ktoré som mal zavesené na boku. Nebolo ľahké sa udržať lanka a dávať si postupne fľaše zo seba dole. Potom ma niekto zhora zachytil za krídlo a takmer som sa nevedel pohnúť. Tak som mu zakričal,aby ma pustil lebo neviem nič robiť. Potom som si zavesil fľaše a plával na druhú stranu k rebríku. Horko-ťažko som si dal dole plutvy a vyštveral sa na čln. Opäť dobrá skúsenosť.

Ostatné ponory boli kľudné. Takmer všetky ponory som robil niečo pod 40 metrov.
Posledný ponor nás zobrali až na ostrov Pag. Pravdepodobne to bolo kvôli mne, pretože som sa ich predchádzajúci deň opýtal kde sú fialové gorgónie. Povedali, že majú takú lokalitu,ale dnes tam nemôžeme ísť. Tak na druhý deň sme tam šli. Naozaj pekná lokalita, kde som videl po dlhej dobe aj homára. Takisto tu boli pekné gorgónie a jeden obrovský slimák. Aj keď táto dovolenka bola kratšia, oplatilo sa ísť. Zas sme bohatší o nejaké skúsenosti a zážitky. Pravdepodobne sa sem ešte vrátime avšak na dlhšiu dobu.

Po večeroch sme chodili väčšinou do mesta Rab, ktoré odporúčam. Nájdete tu okrem pekného mesta aj vynikajúcu atmosféru, reštaurácie, zmrzlinu a samozrejme suveníry.

Potápanie v okolí mesta Vela Luka (Korčula 2017)

Popozeral som ešte viacero miest v Chorvátsku kde sme ešte neboli a voľba padla na ostrov Korčula. Síce je to trocha ďaleko,ale cesta sa nejako dala vydržať. Ako sme prvý deň došli, šli sme hneď na potápačskú základňu. Majiteľ bol dosť divný. Ako nám vysvetloval ako čo funguje a ako sa budeme potápať, tak nás mierne prešla nálada. Vidieť, že tam ešte nemal potápačov v suchom obleku. Hovoril nám, že pôjdeme so zodiacom, čo je ok,ale to, že aj povrchový interval bude na mori v zodiacu to už bolo mierne zlé. Nezažil som 2 ponory hneď po sebe zo zodiacu bez toho,aby sme sa vrátili na základňu. Nevadí pomaly sme si zvykali. Samozrejme čo bolo ešte dosť zaujímavé, hovoril, že ponory majú trvať max 45 minút. Myslel som si, že sranduje. Jednoznačne šlo o získanie čo najviac peňazí za najkratší čas, čo je úbohé. Majiteľ nám ani raz nevyhovel, nič čo sme mu povedali ho nezaujímalo. Našťastie sprievodcovia a personál na základni bol úplne v pohode. Boli naozaj milí. Jedna negatívna vec je aj to, že majiteľ nasáčkoval do zodiacu 12 ľudí (každý po 2 fľaše) tak si viete predstaviť asi koľko miesta tam bolo. A ak by to ešte nestačilo, boli tu aj kurzisti.

Napriek tomu sme navštívili celkom zaujímavé lokality. Boli tu aj slabšie lokality ako všade. Veľmi pekná lokalita bola Blue Hole a Canyon. Na lokalite Canyon sme vplávali najskôr do menšej caverny, popri stene sme pokračovali ďalej a neskôr smerom do canyonu. Bol najskôr široký pás medzi dvoma stenami a postupne sa to zužovalo. Bohužial tu boli s nami AOWD, ktorí mávali rukami nohami, strácali plutvu, jeden si nevedel nájsť inflátor, tak padol na dno. Katastrofa. Smerom späť sme plávali popri stene a boli tu obrovské húfy rýb hlavne Moran obyčajný.

Ďalší ponor sme mali ísť do Blue Hole, tak som povedal divemasterovi,aby som mohol ísť prvý a mal šancu natočiť čistejšiu vodu. Tak sa aj stalo. Takisto zaujímavá bola veľká kaverna Poseidons Cave. Bol to naozaj veľký priestor s dvoma miestnosťami, kam sa už denné svetlo moc ani nedostalo. Ako sme stúpali do plytšej vody, chytil nás silný prúd. Ja som mal tri fľaše a foťák. Dalo to zabrať. Potom priateľka klesla o pár metrov vedľa steny, nasledoval som ju a prúd bol o dosť menší. Na mnohých ponoroch sme videli slimákov (asi 6 druhov). Medzi zaujímavé živočíchy patril aj listorožec pestrý, ktorého som osobne videl v živote iba trikrát. Na jednom ponore som videl aj murénu, ktorá ležala vo zvyškoch rybárskej siete. Takisto sme videli aj malú chobotničku.

Veľmi zaujímavá lokalita je aj Emental, čo sú malé kaverny, cez ktoré sa dá preplávať krížom-krážom. Na lokalite blue hole je najskôr stena klesajúca do cca 38 m s fialovými a žltými gorgóniami a potom sa dá pekne robiť dekompresia smerom do blue hole. Jedna veľmi pekná hlbšia lokalita je Gorgonian Rosso. Z názvu vyplýva, že sú tu gorgónie či už fialové alebo žlté. Obrovské vejáre sú asi zachované kvôli menšiemu počtu OWD a AOWD na tejto lokalite.
Fajn lokalita bola aj Vranine Vall. Tiež tu bola stena padajúca do 40 metrov. Mnoho života, gorgónií a nejaké železné pozostatky s umývadlom. Som rád, že sme mali znova suché obleky, pretože voda mala v hlbších častiach iba 16 C aj keď hore 23 C. Ostatní na nás pozerali v člne keď sme nastupovali v suchých oblekoch,ale po ponore keď sa drkotali, tak pochopili o čo ide. A čo mnohí robia zle je to, že si medzi ponormi na sebe nechávajú mokré obleky. Jednoznačná hlúposť.

Celkovo ak zhodnotím túto cestu, stálo to zato. Neľutujem, že sme tu boli. Mestečko bolo relatívne malé,ale poskytlo všetko čo sme potrebovali.

Potápanie v okolí ostrova Pašman (2016)

Na facebooku som sledoval jednu základňu a boli tam celkom pekné fotky. Potom som sa dal do komunikácie s majiteľom, ktorý ako sa neskôr zistilo vôbec nie je majiteľom len dohadzuje maďarov k majiteľovi základne v Chorvátsku.
Samozrejme problémy začali už na začiatku v apartmáne. Ja som mu previedol za nás všetkých peniaze na jeho účet. Mali sme mať tri izby + kuchyňu a pod. Boli tu dve izby a kuchyňa + nejaká rozkladacia pohovka v obývacej časti. Samozrejme v dvoch izbách sa 6 ľudí nezmestilo. Tak bohužiaľ dvaja museli spať v obývacej časti, jeden na zemi a druhý na rozkladacej pohovke keďže to nebol jeden pár.

Ďalšie prekvapenie bol internet, žiadne spojenie čo je ešte to najmenšie zlo,ale keď nám to bolo sľúbené… nespomínajme klimatizáciu a ďaľšie klamstvá. Ledva sme sa zmestili aj v izbách pretože tam mali starí, ktorí obývali ten apartmán veci v skriniach. A čo už bolo priveľa, že za nami chodila babka, že tu máme zaplatené iba za tri dni. Mohli sme jej vysvetľovať, že to tak nie je. Potom Keď som volal maďarovi, že máme problém, tak povedal, že máme ísť k susedom tam je dotyčná, ktorá to má na starosť. Takže to šlo cez 3 ľudí. A keď sa babka ukľudnila začal za nami chodiť jej manžel s tým istým problémom, že nemáme zaplatené. A maďar sa nám ani neukázal lebo, že mal nejakú operáciu nohy.

V ten deň sme šli pohľadať k nejakému mólu našu loď, s ktorou vyplávame na druhý deň na ponory. Samozrejme došli sme tam asi tri krát lebo ešte bola niekde vonku.
Na druhý deň sme sa nabalili na loď a šli za potápaním. Kapitán bol zároveň majiteľom základne, ktorú mal bohvie kde. Maďar nám volal, že nám zabezpečil naozaj pekné ponory aj na ten deň. Verte či nie, bola to jedna najslabšia lokalita akú som kedy v Chorvátsku videl. Nikde nič nebolo, viditeľnosť oničom, motali sme sa popri dne asi v 15 metroch nad zeleňou. Druhý ponor ani nehovorím. Slabé. Bol som nanhnevaný.

Jediné čo bolo super, že nás bolo iba pár na lodi. (okrem nás asi 1 potápač a 2 nepotápači) Miesta bolo relatívne dosť. Ostatné dni to bolo podobné. Bola jedna lokalita, kde boli červené gorgónie a celkom silné prúdy. To stálo za niečo. V jeden deň bolo plno na lodi,ale dalo sa to. Jeden deň som si zmeral tlak vo fľašiach na lodi a jedna fľaša nebola naplnená. Kapitán mi povedal, že mi smrdí fľaša preto ju nenaplnil. Bohužiaľ som musel protestovať a nechýbalo veľa,aby sme odišli na druhú základňu. Nakoniec mi to aj tak naplnil. Čo bolo takisto smutné, bolo mi omielané dookolo, že kapitán je veľmi skúsený, majú rýchlu loď atď. Pomalšiu loď som málokedy zažil. Trvanie cesty k lokalitám nikdy neboli kratšie ako 50-60 min. To mi až tak nevadilo,ale keby to stálo aspoň zato.

Keď som kapitánovi povedal, že chcem nejakú ďalšiu lokalitu s gorgóniami, tak nás na jednu zobral. Bol to útes začínajúci v 30 metroch a klesal až do cca 42 m. Bolo to naozaj pekné až na to, že tam boli rozhodené čerstvé rybárske siete a aj som natočil na kemru keď ich vyťahovali a trhali všetko čo im prišlo do cesty, samozrejme okrem rýb. Po dlhšom deku som šiel hore ako posledný. Ja som sa potápal so sidemount konfiguráciou a na hlbšie ponory som si bral 4 fľaše vrátane EAN50 a kyslíka. Trocha som cvičil na Balt kde sme mali ísť o týždeň.

Boli tu 3 lokality, ktoré sa mi celkom páčili, nič viac. Samozrejme aj s platbami bol problém na konci. Maďar mi povedal úplne inú sumu v mailoch ako čo sme mali platiť. Sám kapitán mi povedal, že peniaze dajme jemu, nie maďarovi, lebo mu neverí. Tak o čom sa tu bavíme? Taký človek, ktorému ani kapitán neverí… No comment

A ešte dôležitá vec, veci sa napchali do debničiek a všetky sa na noc ukladali dole do kajuty na lodi. V jeden deň priateľka prišla pre masku, že si ju vypýta. Nikto na lodi nebol a dvere boli otvorené, pekne si masku vybrala bez toho,aby si to niekto všimol. Mali sme tam dosť drahé veci.

Na záver len toľko, že toho maďara tu menovať nebudem,ale ja som s ním skončil. Samozrejme tie potápačské základne,ktoré sú super, nemám nič proti tomu, aby som sa k nim vrátil viackrát. Sem však už v živote neprídem. Nikdy si nehľadajte potápačškú základňu, ktorá nemá oficiálnu stránku s oficiálnymi fotkami lode, plnenia, sušiarne a pod. Radšej nech sú to komerčné bázy,ale aspoň na úrovni.

Potápanie Dugi Otok (2014)

Počul som, že sú tu pekné lokality a keďže je to blízko aj Národných parkov, tak sme sa rozhodli prísť. Apartmán sme dostali hneď pri mori, čo bolo fajn. Jediná nevýhoda celého ostrova je, že tu nie je nočný život, kam si večer trocha vyraziť do mesta, na zmrzlinu, na pizzu, trocha sa prejsť večer a kupovať suveníry. Čo sa týka potápačských lokalít je to celkom fajn. Brávali nás zodiacom, no niekedy sme museli prejsť autom na určitú časť ostrova a odtiaľ sme šli člnom.

Niekedy nám to liezlo na nervy, pretože sme sa presunuli na pláž na inej časti ostrova a zodiac sa točil dvakrát. To znamená, že jedna partia, potom druhá partia potápačov. Dovtedy my, čo sme mali suché obleky sme sa moc nemohli ani kúpať nič, pretože soľ na tele potom vie pekne pichať keď si človek oblečie podoblek. Niektoré lokality stáli naozaj zato. Bol tu jeden vrak (názov už neviem), ale bolo to dosť veľké. Vyzeralo to ako nejaká nákladná loď. Hneď na prvom ponore sme videli aj zeusa aj nejakú raju, čo na Chorvátsko je veľmi zriedkavé.

Veľmi krásna lokalita, ktorá začal asi v 15 m a končila asi v 45 m. Bol to útes v tvare zvona, ktorý sa smerom dole rozširoval. Boli tu neskútočne pekné gorgónie, či už žlté alebo červené, obrovské množstvo rýb a života.

Akurát na Dugi otoku som utopil foťák a  to tak, že na jednej lokalite nás „vyhodili“ zo zodiacu za jednou zátokou. Samozrejme majiteľ s člnom sa vrátil k brehu. Hneď som si všimol, že mi zateká do púzdra,ale keď som sa vrátil na hladinu, už nebol nikde. Bol som nahnevaný, pretože ak by sa stala nehoda, niet komu to povedať ani na hladine. Videli sme tu aj langustu a iné pekné živočíchy,ale kvôli foťáku ma prešla nálada.

Jeden deň sme sa pozreli, že sa pôjdeme kúpať na známu pláž Saharun. Bolo to sklamanie. Vyplavené tony uschnutej vodnej trávy. Bola tu však ďalšia pláž a veľmi pekná. Jeden deň sme sa potápali aj na tunajšom „Blue Hole“, čo bola diera asi v 6 m a keď sa po nej človek spustil dole, napravo bola pekná stena.

Takisto veľmi zaujímavý vrak je Ledenik. Tam sme sa presunuli autom a späť nás zobrali zodiacom. Je to naozaj zachovalý vrak. Dalo sa tu pekne aj penetrovať. Najskôr do úložného priestoru, kde bolo dosť paliet. Keď som vplával dovnútra hlbšie, svetlo zvonka sa už nedalo vidieť. Ako som sa otočil a plával späť, tak som narazil na dve poschodia a rozmýšlaľ som odkiaľ som plával. Skúsil som aj jednu aj druhú cestu. Nakoniec som sa po pár minutách dostal k vonkajšiemu svetlu a plával von. Druhá penetrácia bola k motoru. Je to veľmi pekný zachovalý priestor dosť veľkých rozmerov až na to, že sem vedú úzke priestory. Naozaj pekné. (pozrite si video vo videogalérii)
Vrak je aj plytko a práve preto tu netreba robiť nejaké dlhé deko.

Miernym sklamaním bolo keď sme sa potápali v národnom parku Telaščica. Nebolo to zlé, ale nič extra sme nevideli. Takisto po ponoroch nás zobrali na „fish picnic“ do jednej zátoky blízko „Kornati“ čo patrilo tiež do chránenej oblasti. V živote som na pláži toľko smetí nevidel ako tam. Nechutné, čo tí ľudia postvárajú. Celkovo tento týždeň bol naozaj príjemný až na ten foťák a pár drobností. Ponory sú tu pekné.

Potápanie blízko ostrova Krk (2013)

Na Krku som bol už asi štyrikrát. Chodievali sme na maďarskú bázu, avšak majiteľ sa trocha zmenil k horšiemu. Boli sme tentokrát v sezóne (štyria potápači) a keď sme prišli povedal, že zatiaľ iných moc nemajú a kvôli pár ľuďom nenaštartuje loď. Dosť ma to nahnevalo, lebo mi do mailu vôbec nepísal niečo podobné. Jeho riešenie bolo,aby sme šli prvé dva dni do mestečka Šilo a potápali sa s bázou, s ktorou spolupracoval. Prvé ponory sme urobili na vrak Peltastis. Bol som tu už pred cca 5 rokmi. Je to pekný vrak kúsok od brehu. Tentokrát som vrak popreliezal celý. Bol som aj v takých miestnostiach, kde pred 5 rokmi nie. Našiel som aj nejaké umývadlá (pravdepodobne to bola kúpeľňa mužstva)

Takisto som tam našiel nejaké miestnosti, asi kajuty, pretože boli malé a mali tam radiátor. Do týchto miestností sa ide buď od motora alebo je jeden otvor, ktorý vedie takmer na palubu. Chalani vonku na boku lode videli taktiež zeusa.

Spravili sme jeden ponor aj z brehu pri základni v Šilo. Boli tam dva tri člny potopené. Aj tu sa dali nájsť nejaké živočíchy. Nebolo to celkom zlé.
Ostatné dni sme sa boli potápať aj pri ostrove Cres v nejakých kavernách a stenách.
Často som tu našiel flabelíny, či iné druhy slimákov. Samozrejme treba sledovať reef a rastliny dosť z blízka. Videli sme na niektorých lokalitách aj tri alebo štyri druhy slimákov. Naozaj pekné. Viditeľnosť tu býva striedavá.

Takisto sme sa potápali aj v okolí ostrova Plavnik. Je tu lokalita Mafia, kde je potopený čln, ktorý teoreticky pašoval drogy. Vidieť tu často aj chobotnice a ropušnice. Je tu niekoľko lokalít s kavernami. Po niektorých ponoroch sme sa zastavili na odľahlých miestach kde sme sa mohli trocha kúpať. Na jednom mieste smerom už k prístavu sme zazreli aj delfínov.

Mesto Krk je tiež relatívne atraktívne. Je tu mnoho reštaurácií, cukrární a dajú sa tu kúpiť magnety na chladničku 🙂
Ak sem prídete nenechajte si ujsť vrak Peltastis v mestečku Šilo, je naozaj pekný. Prečítať si o ňom môžete v lokalitách v Chorvátsku.

Potápanie okolo ostrova Vis (2012)

Keďže som bol zaneprázdnený, pridávam udalosť až o pár rokov neskôr, čiže detaily nebudú. Cesta sem nie je krátka, ale oplatilo sa, pretože ponory sú tu naozaj pekné. Nájdu si tu svoje aj vrakový potápači,ale aj potápači, ktorí sa zaujímajú o živočíchy.
Potápali sme sa s ISSA základňou, ktorá poskytuje naozaj všetko vrátane trimixu. Jediné, čo mi vadilo bolo, že ich loď je asi 20 m od brehu a treba s výstrojom preplávať k lodi a tam sa opäť vyzliecť. Ináč nás brali na ponor aj v búrke čo je fajn. Je tu v okolí niekoľko vrakov. Najznámejšie sú Vassilios T., Brioni, B-17, Fortunal a Teti. Takisto sú tu pekné kaverny asi najznámejšia je Green Cave.

Na vraku Teti sme boli tuším dvakrát. Zaujímavé sú tu dotieravé úhory, ktoré sa potápačov neboja a bohužiaľ tu bola aj nehoda pred pár rokmi, keď úhor odkúsol potápačovi nosnú časť masky. Najčastejšie sa nestalo nič tragické. Úhory priplávajú drzo k Vám, môžete si ich pohladiť. Na vraku je tu často aj muréna. Tento vrak má zadnú časť pokope, kde je typický znak lodné kormidlo. Tento vrak je ideálny aj pre začiatočníkov, pretože začína už od malej hĺbky. Takisto je to fajn ponor s nitroxom, pretože najhlbšia časť je cca v 34 m.

Vrak Vassilios T. je tiež veľmi pekný. Je to mohutný vrak ležiaci na boku. Penetrácia tu až tak nie je možná, ale v zadnej miestnosti sa nachádza lodný šrób. Dekompresiu tu možno robiť pri reefe, pretože je blízko vraku. Čiže človek nemusí vysieť na lane ako na niektorých lokalitách.
Boli sme raz aj na vraku Brioni, ktorý je hlbšie. Tu som videl dosť veľkého Zeusa. Je to dosť vzácna ryba. Vrak leží tiež na boku. Sú tu rôzne miestnosti, kde sa dá vplávať. Zaujímavý vrak je tiež Fortunal, pravdepodobne nejaká rybárska loď. Je takisto zachovalá,nerozpadnutá.

Síce je trocha hlbšie okolo 40-45 m, ale je to fajn vrak. Čo je dobré koniec ponoru a dekompresnú zastávku sa dá vykonať popri stene a neskôr je ešte jedna malá kaverna v 3-5 m. Zaujímavá lokalita je aj Green Cave. Najskôr po zanorení je možnosť klesnúť do hĺbky cca 25 m, kde je ďalšia malá kaverna. Odtiaľ pomaly potápač vystúpa cca do 8 m, kde je vstup do Green Cave. Je tu nebezpečné to, že sem chodia lode a motorové člny. Tie, ktoré sa zmestia do vnútra, idú aj dovnútra. Väčšie lode stoja vonku. Treba byť obozretný.

Boli tu však ďalšie pekné miesta hlavne steny, kde sme našli aj fialové gorgónie. Tu na tejto lokalite som našiel takisto kavernu, kde ma čakala dosť veľká chobotnica, ktorá sa aj nechala fotiť. Čo sa mi páčilo v tejto oblasti okolo ostrova Vis, bola dobrá viditeľnosť. Naozaj niekde som typoval ja na 25 m. To sa na mnohých miestach v Chorvátsku nevidí.
Veľmi rád sem prídem opäť po niekoľkých rokoch, pretože tu boli príjemné ponory. Mesto Komiža tiež má čo ponúknuť a okolie stojí zato.

Potápanie ostrov Pag (2010-2011)

Boli sme tu dva roky po sebe a potom ešte neskôr asi v roku 2014. Je tu jedna naozaj super potápačská základňa. Majú aj ubytovanie na mieste asi 20 m od mora a komplet servis. Veľká výhoda je, že základňa má tri rýchle člny a sú tu dva termíny za deň. Človek si môže vybrať či chce ísť skoro ráno a potom na obed alebo neskôr pred obedom a druhý ponor poobede asi o 15:00. Po každom ponore sa vracia späť na základňu, čo je super, pretože sa človek môže najesť, napiť, okúpať a pod. Na mieste plnia aj fľaše, majú tu hneď sušiareň a aj sprchy na výstroj.

Spravili sme tu pokaždé cca 12-13 ponorov vrátane nočných. Keď sú tu nepriaznivé vetry, aj tak sa dá potápať. Nájdeme tu steny klesajúce až do hĺbky cca 60 m, takže si tu nájdu svoje aj technický potápači. Takisto je tu mnoho lokalít s kavernami, veľmi pekná je napríklad lokalita Crveni Greben. Asi v 5-6 metroch je jaskyňka, ktorá siaha vo vnútri až na hladinu a je tam malá miestnosť. Potom ak človek vylezie z kaverny, tak sa ide popri stene siahajúcou do veľkej hĺbky. Ako sa vracia späť smerom opäť na kavernu, sú tu rôzne útvary podobné kaňonu, s množstvom gorgónií a rýb. Naozaj pekné. Pri neďalekom ostrove ležia vraky, teraz už tri. V tom období boli iba dva. (Dolini wrecks) Bola tam ak sa nemýlim rybárska loď a výletná loď. Obe sa potopili. Bohužiaľ v roku 2014 už boli tieto vraky dosť poškodené a nádstavba na rybárskej ľodi sa zrútila. Bolo tam pekné kormidlo. Približne v roku 2013 pribudol ďaľší vrak a to nejaká modernejšia veria motorového člnu.

Je tu takisto aj hlbší vrak, volá sa Ruža. Leží v hĺbke od 45-51 m. Zadná časť je ešte ako tak pokope. Takisto na nej nájdeme zaujímavý život. Od tohto vraku sa pekne dá potom odplávať ku stene a postupne stúpať hore a robiť dekompresiu a nenudiť sa.

Potápanie z brehu na tejto základni je tiež super. Mnoho potápaní z brehu v Chorvátsku nestojí za nič,ale tu je to skelé. Je tu hlavne piesok s rastlinami a často tu možno stretnúť morských koníkov. Nehovoriac o nočnom ponore, kde sme strávili 126 minút. Boli tu obrovské slimáky, sépie, chobotnice, malé úhory, kraby, raky, mnoho platies,…

Robili sme nočný ponor aj na stene na loklite Triget. Neskutočné. Videli sme tu veľa-veľa chobotníc a aj nejakého raka, ktorého som v živote nevidel. Takisto cez deň je táto lokalita atraktívna. Vidieť tu často aj tresky stredomorské.
Naozaj som tu bol približne 3-4 krát,ale určite sem znova zavítam, pretože tieto lokality stoja zato a potápačská základňa tiež.

Ponor v jednej menšej jaskyni (Croatia, Brač 2009)

Boli sme na ostrove Brač v Chorvátsku. Urobili sme niekoľko pekných ponorov za ten týždeň, čo sme boli na ostrove, ale najviac ma zaujal a nechal vo mne hlboké spomienky jeden z ponorov. Kapitán a majiteľ potápačskej základni nám hovoril, že teraz zoskočíme z ľode (stále sme asi 30 m od brehu) preplávame s výstrojou k brehu, tam vylezieme po skalách kde uvidíme za skalou rebrík, po ňom zlezieme dole a po zanorení sa dostaneme do jaskyne. Prvých pár metrov mala byť sladká voda a potom slaná. Mali sme tam ísť maximálne po dvoch, pretože otvor a vstup bol dosť úzky. Najskôr som šiel ja, musel som s dvojčaťom prestúpiť na rebrík ktorý bol nejako primontovaný o skaly a podomnou bola asi 6-7 m priepasť s vodou (asi 3,5 m dlhá a 1,2 m široká hladina) Mal som v ruke aj dosť veľký foťák a neveril som tomu, že odtiaľ viem zliesť. Nebolo to také jednoduché, ešte som nadtým rozmýšľal, že dole sa dostanem ale ako pôjdem naspäť. Počkal som na buddyho a po signáloch ok sme sa zanorili. Po zanorení nás čakala jaskyňa, v celku dosť veľkých rozmerov (keď sa vezme aká bola veľká vodná hladina pri vstupe). Mali sme výkonné svetlá, bol to naozaj krásny pohľad, hlavne to bol zážitok aj pre mňa, pretože som bol prvýkrát v takejto jaskyni. Zhora sme videli lúč svetla, ako prenikalo cez malú vodnú hladinu. Mal som pocit ako keby sme boli v nejakej veľkej studni. Bolo to fakt zaujímavé a na chvíľu sme boli odrezaní od okolitého sveta. Neľutujem ani minutu v tejto jaskyni, aj keď to zliezanie bolo dosť náročné, stálo to zato. Ja som tu mal možnosť urobiť dva ponory, pretože jeden chalan nemal buddyho a preto som s ním šiel opäť ja. Rád by som sa sem ešte niekedy vrátil.

Ponor na vrak Peltastis (Krk, Croatia 2008)

Boli sme na pár dní v Chorvátsku na ostrove Krk. Chcel som urobiť aspoň 5-6 ponorov za tých pár dní. Hneď prvý deň som sa potápal na varku Peltastis neďaleko prístavu v Šilo. Bohužiaľ so mnou šiel Chorvátsky divemaster Andrej. Bohužiaľ preto, že som uvidel jeho výstroj. Mal so sebou mokrý oblek (bol takmer október), jednu 12 L fľašu. Vedel som, že to nebude dlhý ponor, ja som mal 2 x 12 L a suchý oblek. Naobliekali sme sa a cca po 5 min. cestičke ľoďou sme dorazili nad vrak, naskákali pekne do vody a popri sťažni sme pomaly klesali dole. Najskôr sme si pozreli vrak z vonka (bol som tu aj pred 2 rokmi a aj vtedy som si ho obzeral len zvonka), tak som sa rozhodol, že nakukneme čo skrýva vnútro vraku. Vplávali sme najskôr do miestnosti, kde bol kedysi kapitán, kormidlo a pod. Keďže som mal dvojča a foťák s externým bleskom, mal som čo robiť, aby som sa zmestil cez vstupné dvere- musel som sa nakloniť trocha nabok. Aj takto sa ešte fľaše trocha šuchli o okraj dverí. Potom sme šli dole o poschodie nižšie ako je chodba okolo ľode, hneď som vplával prvými dverami dovnútra (pod miestnosťou kapitána), neviem čo mohlo byť v tejto miestnosti,ale bol tu celkom veľký priestor a boli tu aj malé vedľajšie miestnosti. Potom som plával ďalej z tej miestnosti po úzkej chodbičke k zadnej časti ľode, kde bolo ešte zopár malých miestností. Na konci úzkej chodby sme vyplávali von na chodbu, ktorá vedie okolo ľode. Oboplávali sme ľoď a v zadnej časti vraku boli ďalšie širšie dvere, kde som vplával opäť. Na koci miestnosti som videl naľavo ďalšiu miestnosť, kde som sa pozrel hore, bola to pravdepodobne niečo ako kotoľňa, a v tej miestnosti boli schody, ktoré viedli do neznáma. Chcel som tam ísť, ale samozrejme divemaster mi už ukazoval, aby som šiel von, asi mu bola zima, alebo mal málo vzduchu. Nebol som nadšený, tak som vyliezol a šli sme späť k sťažni.
Druhý ponor na tento vrak (tento rok) som absolvoval s majiteľom základne, našťastie mal na 99 % rovnakú výstroj ako ja, sucháč a 2 x 12 L fľaše. (vedel som, že tento ponor bude zaujímavejší) Povedal, že mám plávať kam chcem, ale nech ho nenechávam samého lebo dávnejšie nepotápal v sucháči. Tak sme šli rovnako ako minule, len stým rozdieľom, že som sa pozrel kade vedú tie schody. Museli sme sa tam pustiť dole, ledva sme sa zmestili. Vedľa miestnosti kde bol motor, boli ešte dve miestnosti kde som si už netrúfol. (nemal som so sebou naviják) Pred niekoľkými rokmi tu zomrel nejaký maďarský potápač. (detaily neviem) Keď sme odtiaľ vyplávali ľli sme sa pozrieť ešte k predku ľode. Tento majiteľ povedal, že niekto mu raz rozprával, že keď je niekto pri motore tejto ľode, hore na ľodi cítiť zápach od nafty, on tomu neveril, ale potom rozprávali, že bol dole niekto určite v tej miestnosti, lebo cítili naftu. Bol to skvelý zážitok.

Nový osobný rekord a samozrejme dusíková narkóza už po druhý krát (Plavnik 2008, Croatia)

No bol to celkom pekný deň, boli sme iba štyria na ľodi aj to len trja potápači a z toho jeden aj kapitán ľode. Bol vietor, tak sme zaparkovali u jednej steny, kde som už bol pred dvoma rokmi pri ostrove Plavnik. Prvý ponor so mnou šiel divemaster-aj kapitán ľode. Hneď ako sme sa zanorili ukazoval o dušu niečo pod skalou, potom vytiahol chobotnicu. Troch sa s ňou hral, potom ju dal mne. Potom sa schovala pod ďalšiu skalu. Začal som plávať pomaličky ďalej, keď som sa obzrel, divemaster-a nikde nebolo. Čakal som na neho, obzeral som sa, nikde ho nebolo. Po 3-4 minutách bol opäť pri mne. Kamoš na ľodi mi vysvetlil kde bol divemaster, doniesol na ľoď spomínanú chobotnicu. (potom sa čudujeme prečo je toto more chudobné na život) Plávali sme popri stenách,ale bol som trocha sklamaný chudobným životom pod vodou. Bol som v Chorvátsku niekoľko krát, ale toto bolo asi najhoršie čo sa týkalo množstva rýb. Plávali sme ďalej, keďže toho bolo málo na pozeranie, spustil som sa do 40 m. Potom pomaly späť. Dorazili sme k nejakému speed boat-u, s ktorým pašovali drogy. Bol asi v 42 metrovej hĺbke. Nič moc, je prevrátený „hore nohami“ vidieť len spodok a zvyšky z motora.
Druhý ponor bol naplánovaný tak, že so mnou pôjde druhý chalan, ktorý bol na ľodi s nami. Bol to tiež Chorvát, pýtal sa ma do akej hĺbky chcem ísť, ja som mu povedal, že do 50-60 m. Tak mu hneď vyskočili oči. Ale ja som mu povedal, on nech si ide do 30 m  a ja pôjdem na krátky čas do tej hĺbky. Tak som sa rozhodol, že opäť skúsim takú hĺbku po dvoch rokoch keď som bol tiež v týchto končinách v 55 metroch. Pomaly sme klesali, chalan so mnou šiel po neakých 40 m a potom ukazoval, že sa točí späť, ja som pokračoval smerom dole, tiež tu dno klesalo pozvoľne. Od 45-48 metrov som cítil narkózu. Pokračoval som ďalej, bol som normálne pri vedomí, vedel som čo robím. Zásobu vzduchu som mal postačujúcu 2 x 12 L + stage cuft 80 s EAN43. Dosiahol som 58,1 metrovú hĺbku, ale narkóza bola už neznesiteľná, tak som sa otočil a začal so stúpaním. Od 20m som začal dýchať Nitrox zo stage. Dekompresia naskakovala jedna radosť. Nakoniec som sa dostal na nejakých 40 minút v 3 m a 6 m 3 minuty. No lenže problém bol aj v tom, že som bol moc ľahký, tak som sa musel pohybovať cca v 6-7 metroch a týmpádom sa mi dekompresia predĺžila cca o ďalších 20 minút. Takže som strávil cca hodinu len na dekompresnej zastávke. Nebolo to dvakrát príjemné. Táto narkóza bola oveľa silnejšia ako z pred 2 rokov. Medzi pravdepodobné príčiny by som zaradil:
1. Pred dvoma rokmi som šiel do takejto hĺbky hneď na prvom ponore- nebol som nasýtený dusíkom
2. Bol som s buddym- teraz nie a možno to robila aj psychika
3. A mám taký pocit, že aj voda bola o 2-3 C chladnejšia ako vtedy.

Takže sa niet čo čudovať výraznejšej narkóze. Nič sa nediaľo po ponore bolo všetko ok, veď som cca 70 minút dýchal dosť koncentrovaný nitrox, všetko bolo ok. Ale samozrejme túto hĺbku neodporúčam robiť menej skúseným potápačom, hlavne nie s nejakými smiešnymi fľašami o objeme 10-12 L. Nemusí sa im to vyplatiť.

Dusíková narkóza na vlastnej koži (15.9.2006)

V tento deň sme boli v Chorvátsku na ostrove Krk a práve sme šli ľoďou na ponor. Najskôr bola v pláne nejaká stena, preto som si nezobral svetlo, lebo som si povedal, že na stenu je zbytočné vláčiť svetlo. Tak sme vyrazili z prístavu. Potom tesne pred ponorom nám povedali, že sa ide do nejakej jaskyne, tak som bol nahnevaný, lebo samozrejme do jaskyne bez svetla…. Tak sme sa rozhodli smojim buddym, že pôjdeme vedľa steny do hlbšej časti. Tak sme naskákali do vody, ukázali si signál ok a zanorili sme sa.  Klesali sme popri stene pomaličky. Potom stena končila cca v 30 m, tak som ukázal buddymu smer, kade budeme plávať. Šli sme od steny preč smerom na otvorené more.Plávali sme pomaly, dno klesalo pozvoľne. Ja som mal dvojča 2 x 12 L a stage cuft 80 s EAN39. Už v 50 m som zacítil, že nie je všetko ok. Klesali sme pomaly ďalej, dostali sme sa po 55 m a potom som mu ukázal signál, že sa točíme späť. Cítil som silnú narkózu- točenie hlavy a podobne. Ako sme stúpali hore, zlepšovalo sa to, až nakoniec to zmizlo. Takže vyplýva z toho to, že nie je jedno u koho a kedy sa narkóza prejaví. Samozrejme na to vplýva veľa faktorov ako je napr. v tomto prípade teplota vody. Pretože keď si zoberiem, že som bol v Egypte v 51 m, vôbec som narkózu necítil (tam bola 28 C voda) a tu 15 C. Je to veľký rozdiel. Keď niečo takéto zacítite, neklesajte ďalej, pretože by ste situaciu nemuseli zvládnuť a mohlo by sa to skončiť tragicky.