Pri Daedaluse na jednom ponore sme mali šťastie aj na cca 6 kusov žralokov kladivohlavých, ktoré boli v hĺbke okolo 45 m.
Ja som nemal problém, lebo som mal to dvojča. Takisto sme mali šťastie aj na iných ponoroch na manty. Na jednom ponore aj dve. Potápači, ktorí boli týždeň pred nami nevideli pomaly nič. Mali sme šťastie.
Takisto sme mali šťastie vidieť aj obrovského napoleona.
Celkovo môžem konštatovať, že sa nám podarilo splniť to, prečo sme sem prišli, videli sme všetko, čo sme chceli vidieť.
Tieto lokality sú naozaj trocha náročnejšie a chápem, že sem začiatočníci nemôžu ísť.
Odporúčam tieto lokality, ale tu zas nečakajte typické Egyptské koraly a ľahké plytké ponory.

Egypt Safari 2012 (Juh)

Nikdy som nebol v decembri v Egypte, tak som sa rozhodol, že pôjdem. Kúpil som si znova mokrý oblek lebo môj starý mi bol veľký. Ako sme došli do Hurghady, autobusom (skôr minibusom) nás zobrali na juh do prístavu Port Ghalib. Tam sme sa večer dostali na ľoď, bolo nás len 13, takže som mal v pohode sám vlastnú kajutu. Nikdy som nebol v horných kajutách, tak som si pomyslel, že to vyskúšam. Večer bol prednes ako sa má človek správať na ľodi a keďže tam bolo dosť veľa nováčikov, povedali sa tam aj veci,ktoré sa týkali kurzu OWD a pripadalo mi to zbytočné.

Na druhý deň ráno sme vyplávali z prístavu a šli sme na lokalitu Marsa Mubarak, kde mal byť check dive. Ako sme zakotvili, niekoľkí sme sedeli vzadu hore. Ako som sledoval more zrazu sa mi zdalo, že som niečo uvidel, bol to nejaký chrbát,ktorý sa hneď zanoril. Keďže táto lokalita je známa, že sú tu dugongy, tak som to šiel povedať ostatným, divemaster hovoril, že sa nadychuje asi raz za 7 min. Tak sme to sledovali a asi po tejto dobe sa opäť vynoril,tak začala na ľodi vládnuť panika a adrenalín, jeden zodiac zobral von šnorchlistov a ja s divemasterom sme šli s fľašou a foťákmi. Keď sme ho hľadali, zas som si ho všimol, že sa vynoril neďaleko od nášho zodiacu, tak sme naskákali, samozrejme kým sme ho pod vodou našli boli tam už šnorchlisti. Či som ho vedel nafotiť pekne zpredu? Ani náhodou, divemaster ma krásne nahneval, priplával pred dugonga a začal ho fotiť on, ja som mohol nafotiť maximálne zadok divemastra. Dve fotky sa mi podarilo spraviť vtedy, keď dugong nás začal mať plné zuby a odplával na moje prekvapenie dosť veľkým tempom. Potom sme ho už nenašli. Takže na hladine prebehla výmena názorov medzi mnou a divemasterom.

Ďalšie dni sme sa presúvali smerom na juh, popotápali sme sa na celkom zaujímavých miestach.
Miesto,ktoré by som spomenul je Elphistone. Hovorili nám, že tu bývajú veľmi často žraloky, že nie sú nebezpečné iba zvedavé. Tu na tento ponor OWD kurzistom nedovolili ísť do vody, kvôli prúdom, žralokom a hĺbke,ktorá tu je. Ja úprimne som neveril, že niečo uvidíme. Ako som ja naskočil do vody, všimol som si, že všetky hlavy sú otočené na jeden smer. Keď som sa pozrel tam kam všetci čumeli, tak som videl,že pod našou ľoďou pláva žralok. Bol odomňa ešte dosť ďaleko. Zobral som si širokouhlú predsádku pod vodu, na prípad, keď pôjde blízko mňa,aby sa mi zmestil do objektívu. No zatiaľ to tak nevyzeralo, že sa chce priblížiť a nechať sa odfotiť. Po niekoľkých minutách odplával preč. My sme začali klesať a plávali sme smerom od steny. Samozrejme nič nikde nebolo. Boli tu malé ryby a videli sme väčších tuniakov. Potom sme sa vrátili opäť ku stene a stále nič. Pomaličky nám ukázala divemasterka, že máme priplávať k ľodi. Ako sme sa blížili k ľodi, zazrel som opäť siluetu žraloka. Tak vtedy sa to všetko začalo. Boli sme už pár metrov pod ľoďou v hĺbke asi 5 m. Začal sa čoraz viac približovať k nám a začalo sa mu tam páčiť. O niekoľko minút neskôr sa objavil aj druhý žralok bieloplutvý, ten bol trocha menší. Konečne sa ku mne prblížil niekoľko krát,aby som si ho vedel nafotiť. Bol to super pocit, mnohí sa ma pýtali, či som nemal strach. Vôbec. Skôr som sa k nemu chcel dostať čo najbližšie. Ku koncu ponoru sa začal hrať s naším opaskom, ktorý vysel z našej ľode. ťukol pár krát do opasku s olovom, aby nám ukázal, že on je tu niekto.

Bol to fajn zážitok. Už si nepamätám presne na akú lokalitu sme šli, ale mali tam byť delfíny. Ako sme dorazili, uvideli sme ich z ľode. Tak všetci masky, plutvy poprípade šnorchel a rýchlo do zodiacu. Z foťáku som si rýchlo odmontoval blesk,aby som ho nemal taký ťažký. Bolo ich tam asi 30-40 kusov. Stále nás brával pred ne, naskákali sme do vody a rýchlo cvaknúť zopár fotiek. Plávať za nimi nemalo moc veľký význam, hlavne nie s takým foťákom. Tak znova na zodiac a rýchlo za nimi, znova skok a toto sa opakovalo až kým sme neboli so silami v koncoch. Mne sa podarilo k nim priplávať a pohľadiť jedného z nich.V tom okamihu sa rozpŕchli,ale len na pár sekúnd. Ďalší pekný zážitok.

Mali sme nočné ponory takmer každý deň. Na jednej lokalite sme našli asi 3 španielske tanečnice, samozrejme ani jedna nám nechcela zatancovať. Našli sme jednu raju, ktorú som nikdy predtým ešte nevidel. Nafotili sme si ju, potom ju môj buddy so svetlom trocha poťukával,aby trocha vyplávala z miesta kde bola. Dobre, že sa jej moc nedotýkal, lebo na ľodi sme zistili, že to bola elektrická raja. Na nočných ponoroch sme videli papagájovce a keďže som zistil, že keď na ne posvietim so silným svetlo, že sa ani nepohnú, tak sme ich vedeli nafotiť. To isté sme skúšali aj na iné ryby ako na jednorožce a tiež ich to svetlo oslepilo a takmer sa nepohli.

Boli sme aj na lokalite menom Abu Ghusun, bol tu jeden vrak.
Vrak ležal pomerne plytko, takže nebol problém ani so spotrebou,ani s dekompresiou.
Keďže ja mám vraky rád, tak som vrak popreliezal. Dalo sa tu na niekoľkých miestach dostať do vnútra, bolo tu pár miestností, ktoré boli dosť veľké. Našiel som aj miestnosť, kde bola strojovňa, tam bolo všetko popadané, dosť nebezpečné hlavne s rekreačným výstrojom. Keď som vyliezol z vraku,ruky aj oblek som mal hnedý asi od oleja a podobných látok. Naozaj pekný vrak.

Jedna noc na ľodi bola katastrofálna, na tento zážitok nezabudnem. Mali sme sa plaviť 10 hodín smerom na sever. Boli pekné vlny, už pri večeri sa to nádherne všetko hojdalo. Zopár ľudí si dali tabletky, ja nie. Myslel som, si, že mi bude zle, ale našťastie s tým som nemal problém. Problém bol so spaním, všetko sa v kajute, v salóne, proste všade syplao na zem. Všetko lietalo, stoličky, ktoré neboli moc ľahké padali dole. V noci sa mi nepodarili zaspať ani na min, hore kde som mal kajutu sa to poriadne dalo cítiť. Naozaj v tú noc mi nebolo všetko jedno, pár krát ma napadlo,kedy sa musím obliekať,aby som opustil ľoď. Zažil som vlny,ale aby sa s ľoďou takto zahrávali vlny, tak to nie. 7 ľudí z 13 vracalo. Ja som našťastie medzi nimi nebol. Nie som až tak bojácny typ,ale túto noc mi všetko jedno nebolo. Neviem si predstaviť ako kapitán vydržal tú noc hore na palube. Takže klobúk dole.

Ako sme sa plavili na sever, voda sa postupne ochaldzovala. Vyzliekať sa z mokrého obleku nebolo moc príjemné, hlavne keď sme šli von z vody večer, ale veľakrát sa oplatilo zmrznúť. Tie ponory stáli zato. Asi dva dni pred koncom sme sa dostali znova na Marsa Mubarak. Tam sme spravili aj jeden denný a potom nočný ponor. Oba stáli zato. Na dennom ponore sme stretli tri korytnačky. Samozrejme tu bolo veľa iných živočíchov, bohužiaľ aj perutýnov.

Na nočnom ponore som tu konečne po dlhých rokoch zbadal sépiu. Bola dosť veľká a pekne sfarbená. Dosť veľa som ju naháňal a po nejakom čase som si všimol, že tam má aj malú sépiu. Tá keď som sa veľmi priblížil, schovávala sa pod veľkú. Bohužiaľ tu som mal plné zuby perutýnov,ktoré plávali neustále za mnou, za mojim svetlom. Vždy som musel dávať pozor pri fotení,aby som si neľahol na jedného. Musel som ich už bleskom „zmlátiť“ lebo boli neskutočne dotieravé.