Egypt Južné Safari (2025)

Tentokrát prebehlo celkom hladko všetko ak odrátam odlet z Bratislavského letiska, kde sme na check-in stáli v rade 1,5 hodiny. Pracovala tam nejaká neschopná mladá baba, ešte pri nás, ktorí sme boli poslední 15 minút filozofovala, že nás nevie dať spolu, len troch. Hovorím a to je 4 sedadlové lietadlo? Nepochopil som čo riešila. Potom začala pindať na 1,5 kg nadváhe, tak som si vybral na objektív 1 kg olovo a dal do príručnej batožiny. S tým však bol problém zas u bezpečnostnej kontroly, že s tým niekoho môžem ovaliť, hovorila mi, že mám zbehnúť na check-in a odovzdať celý kufor tam. Tak sme bežali dole znova, nikto tam už nebol. Došli sme znova hore na bezpečnostnú kontrolu a znova to isté vybaliť všetko. Skoro ma porazilo. Bola tam už aj druhá baba, tej som hovoril, že foťák bez toho olova nebude k ničomu. Tak tá mala kúsok rozumu na rozdiel od druhej, šla sa spýtať do kancelárie. Došla, že šéf praje pekné fotky. Tak ako debili sme už bežali na lietadlo bez jedla bez všetkého. Toto som ešte na letisku nezažil, dojdeš na čas a utekáš na konci. Ako sme pristáli čakal na nás autobus. Plán bol taký, že bude ešte 4 hodinová cesta do Port Ghalib kde je loď. Potom sme nečakane zastali v Hurghade v starom prístave a uvideli loď. Trocha sme si vydýchli, že odpadá dlhá cesta autobusom. Do cca 4 hodiny ráno sme si vykladali veci a skladali výstroj. Ja som musel ešte komplet zložiť foťák. Na druhý deň sme sa vyplavili približne o 11 hodine. V ten deň sme spravili ak sa nemýlim tri ponory. Dva cez deň na Ras Disha a jeden nočný na Gota Abu Ramada.

Nočný ponor bol fajn, plával som sám podľa vlastného tempa, videl som veľký stonefish, scorpionfish a mnoho inej hávede. Potom padla otázka či chceme ísť na Brothers alebo pokračovať na jednoduchšie lokality. Ani neviem ako sa rozhodli, že pôjdeme na Borthers, čo som nebol rád keďže to malo byť južné safari. Takáto možnosť ani nemala byť, keďže s nami bola aj začiatočníčka. Ja som tiež došiel kvôli jednoduchším ponorom. Dosť bolo vláčiť obrovský foťák s dvoma bleskami a dvoma svetlami + gopro. Samozrejme po každom ponore, keď si ostatní už šli oddýchnuť, ja som musel rozoberať všetko a nabíjať na ďalšie ponory. Aspoň ostanú nejaké zábery na spomienku. Nehovoriac o silných prúdoch a vlnách. Na Big Brothers sme spravili dva ponory, jeden zo zodiacu k vraku Numidia a druhý z lode. Krásny život pod vodou, ale na prvom ponore sme sa skoro prevrátili so zodiacom a pod vodou kým sme doplávali k vraku v tom prúde, mali sme dosť. Žralok bol len jeden na druhom ponore aj ten iba preplával asi 15 m od nás a bol to pravdepodobne žralok čiernohrotý. Tretí ponor sme dali pri ostrove Little Brother, kde sme skákali opäť zo zodiacu pri obrovských vlnách. Tu na kraji steny je mnoho farebných mäkkých koralov. Strava bola na lodi dostatočná a aj chutná. Väčšinou sme prvý ponor robili pred raňajkami. Medzi ponormi ak sa nám chcelo, sme sa opaľovali, ale bolo neskutočne teplo. Ďalej sme pokračovali na lokalitu Elphinstone, kde som už bol viackrát. Lokalitu som si pamätal trocha inak. Potápali sme sa znova zo zodiacu.

Jeden ponor bol taký, že sme sa vynorili asi 40 m od našej lode, nechápali sme sprievodcu načo nás nasáčkoval na zodiac keď sme ten kúsok už mohli doplávať. V tých vlnách a niekedy v prúde nebolo jednoduché sa držať člnu a jednou rukou si dávať dole výstroj. Tuším druhý ponor sme opäť plávali ako dementi za guide-om, nikto nestíhal, vôbec sa nikoho nepýtal na tlak vo fľaši, iba plával ako chorý dopredu. Takmer som nemal šancu ani fotiť. Ostatní boli tiež nahnevaní, že to čo bolo? Pri lodi sa ma ešte spýtal koľko mám tlaku vo fľaši, tak som mu ukázal a potom som mu ukázal fuckera. Na lodi som ho zdrbal, že on nie je sprievodca, že potápanie nie je o rýchlosti, ale relaxe a že on netuší pod vodou, kde má skupinu. Videl som na ňom, že sa hanbí keďže som vrieskal na celú loď. Neskôr sa mi ospravedlnil a po ostatné ponory sa už správal ako ozajstný sprievodca. Bola jedna veľmi zvláštna, ale pekná lokalita Abu Dabbab 2, kde boli rôzne útvary, skôr menej rýb, ale rôzne menšie labyrinty, menšia kaverna, ku konci ponoru zas viac koralov a rýb. Pekné. Na jednej lokalite, tuším Abu Dabbab 4 zas bola kalnejšia voda, ale asi 6 korytnačiek. Dve ležali pri dne schované pri skalách, ale také obrovské korytnačky som v živote nevidel. Aj čistiace ryby na nich boli veľké. Jedna korytnačka plávala oproti nám, jedna pristála Lórántovi na hlave. To, čo trvalo dlho,bolo, kým sme všetci v našej skupine povystúpali na zodiac. Niekedy to trvalo aj 20 minút. Pekná lokalita bola ak sa nemýlim Marsa Shouna, kde bolo mnoho ergov, koralových útvarov s bohatým životom. Tu bola tiež korytnačka, ktorá sa moc nenechala vyrušovať pri jedení. Jedno ráno sme šli na vrak Salem Express. Boli sme klasicky najskôr na zadnej časti, kde je lodný šrób, potom cez batožinovú časť, k autám, odtiaľ dopredu ku kapitánskemu mostíku, záchrannému člnu a potom hore na bok lode. Po tomto ponore som pri raňajkách znova začal cítiť to čo pred 3 rokmi v Molunate. Obrovská bolesť v oblasti hrudníka a skôr smerom k boku. Potom začala celá ľavá časť tela tŕpnuť od rúk cez telo až k nohe. Hneď som to oznámil, nechcel som to tajiť. Povedal som, že mi kyslík pomohol aj vtedy. Hneď som si ľahol na izbe a doniesli kyslíkovú fľašu s maskou. Dýchal som asi 25-30 minúť a bolesť komplet aj tŕpnutie ustúpili. Nemalo to nič spoločné s dekompresiou ani vtedy, ani teraz. Na vine sú buď kríže, platnička alebo nejaký nerv v oblasti krížov. Kvôli tomuto som jeden ponor vynechal. Potom som šiel na ďalší na Panorama Reef.

Tiež sám so svojím tempom. Uľavilo sa mi, keďže posledných 10 ponorov som mal na každej nohe na 4 miestach vydraté rany od botiek až do krvava. Neprajem nikomu tú bolesť pri každom obliekaní a vyzliekaní neoprénu a botiek. Takže ten ponor som plával vlastným tempom. Na konci tohto ponoru boli sasanky asi 5-6 ks na jednom mieste a plno clownfish. Posledný deň sme šli do Národného parku Small Giftun. Urobili sme dva ponory zo zodiacu. Aj tu na jednom ponore bola korytnačka, nechala sa fotiť s každým a potom ako sme sa všetci vystriedali, odplávala. Na tejto lokalite som už bol, avšak si na ňu spomínam ináč. Sú tu obrovské vejárovité koraly, niektoré aj s priemerom 3 metre. Z minulosti si pamätám na väčšie ryby, ktoré tu moc neboli. Na posledný ponor som už kvôli nohám nechcel ísť, ale predsa som šiel na Gota Abu Ramada. Neľutoval som, lebo tu boli 2 plávajúce murény asi 2,5 m potom crocodilefish, scorpionfish a mnoho iného. Potom sme prenocovali na tejto lokalite, večera bola klasicky moriak a na konci torta. Zostali sme dlhšie hore, keďže to bola posledná noc. Na druhý deň sme sa doplavili do prístavu. Boli sme na takom blbom mieste, že na breh sme sa nevedeli dostať. Už bol čas ísť na letisko, keď batožinu a neskôr aj nás začali dopravovať na breh so zodiacom. Toto som ešte tiež nezažil. Na letisku, kde bývali vážnejšie kontroly na moje prekvapenie ani neotvorili kufor, kde som mal objektív, foťák atď. Nikoho nezaujímal ani môj kufor ťažší znova o 1,5 kg. Takže cesta bola podľa mňa vydarená, ostatným sa tiež páčilo.

 

 

 

 

 

Egypt Severné Safari (2023)

Po dlhoročnej pauze s Egyptom som sa znova rozhodol, že by som mal opäť navštíviť túto krajinu. Ledva sme nejaký termín obsadili, keďže bolo málo leteniek a kapacity na lodi sa míňali. Došiel deň D, šli sme na Schwechat, kde sme si urobili rezervu s časom. Keď sme došli na check-in babe kvôli niečomu strašne dlho trvalo, kým ma nejak registrovala.

Odovzdal som batožinu, bolo tam o pár kg viac,ale nerobili z toho vedu. Čakali sme na let. V lietadle som už tiež nemal nejako dobrú náladu, kvôli osobným problémom. Let trval cca 4 hodiny. V Hurghade začala ozajstná nočná mora. Stáli sme pri páse, kde sme čakali na batožiny. Ostatní hneď videli svoje, ja zatiaľ nič. Upokojovalo ma to, že tam stáli okrem mňa ešte ďalší asi 4-5 ľudia. Potom sa postupne vytrácali. Moja batožina s potápačskými vecami nebola nikde. Nahlásili sme to, vyplnili papiere a dovidenia. Na parkovisku v noci o 0:30 cca nás čakal Ahmed, ktorý nás odviezol na loď. Medzitým som komunikoval s človekom, ktorý všetko organizoval. Potápačské veci bola jedna vec, druhá bola tá, že aj inzulín a merací prístroj ostali v batožine. Tak som jej to písal, povedala, že všetko zoženú. Samozrejme žiadny inzulín, ktoprý je u nás nie je v Egypte.

Nemal som ani hygienické potreby ani oblečenie. Všetko bolo v stratenom kufri. Povedal som aj inštruktorke na lodi, že kašlem na potápanie. Prehovorila ma, že tu majú veci na požičanie, tak sme začali všetko skúšať. Spať sme šli približne o 3:30 s tým, že som stále nemal inzulín, nevedel som aký mám cukor nič. Druhý deň ráno so mnou šiel Ahmed do lekárne. Keďže bola sobota, šli sme dosť ďaleko. Samozrejme taký inzulín nemali. Čo bolo šťastie, že v Egypte na toto recept človek nepotrebuje. Potom však nastala situácia, že predsa potrebujú niečo od doktora. Tak som začal cez messenger volať domov pani doktorke, vysvetlil jej, čo sa stalo a nech mi napíše do správy typ inzulínu, ktorý by zhruba zodpovedal môjmu, ale majú ho aj v Egypte. Napísala tri druhy a jeden našťastie mali. Kúpiť som musel samozrejme aj tabletky a glukomer. Tam som si kúpil aj zubnú kefku a čo som potreboval. Týmto sa to ešte neskončilo. Konečne sme vyplávali. Ako sme sa blížili k lokalite, „niekto“ rozhodol, že ja kým nemám potvrdenie od lekára do vody nepôjdem. Tak už ma to naozaj začalo vytáčať. Vyplnili sme dokumenty o zdravotnom stave. Všade som dal NO. Začali vymýšľať, že aj tak potrebujú potvrdenie lekárom. Hovorím a kde ho akože teraz zoženiem. Mám napísať svojej diabetologičke nech pošle. Písal som jej, samozrejme povedala, že je u rodiny a nie je v kancelárii. Chápal som ju a bolo mi to trápne ju otravovať s týmto. A potom povedala, že takto na diaľku nechce brať zodpovednosť, čo je pochopiteľné. Potom som písal jednému majiteľovi lode, ktorý ma tiež odbil s tým, že pravidlá sú pravidlá. Hovorím, teraz keďže mi zmizla batožina, ste náhodou zistili, že som diabetik, inak by sa to nikto nedozvedel.

Potom som vrátil inštruktorke počítač a povedal som jej načo mi bude, keď sa nepotápam. Však v pondelok mi dá určite lekárka potvrdenie (už stačilo aj v sms, čo je naozaj vtip). Vlastne Ahmed ma nepustil do vody. Tak som sa pýtal, kto je tu šéf? Majiteľ alebo Ahmed. Potom vysvitlo, že sú dvaja majitelia a inštruktorka povedala,ž e si pohovorí s druhým majiteľom. O 10 minút mi povedala, že môžem ísť do vody. Sranda naozaj.

Čiže jeden ponor som na Shaab El Erg (dolphin house) vynechal. Plavili sme sa ďalej do národného parku Ras Mohammed. Ponory v tejto oblasti sú naozaj pekné. Pod vodou to bol nezvyk, iný výstroj a čo bolo najdivnejšie, nemal som v ruke nič. Žiadny foťák, kameru, nevláčil som nič. Zistil som, že si ponor trocha aj viac užívam. Viac som toho videl ako keď fotím. To bola jediná výhoda. Bohužiaľ som domov došiel bez jedinej UW fotky. Nemohol som fotiť, aj keď 90 % zostavy som mal u seba v príručnej batožine, ale akurát blesky a jeden komponent k predĺženie objektívu ostali vo veľkej batožine. Všetko by sa mi zmestilo aj do príručnej, avšak som to podelil.

 

Na Ras Mohammede sme spravili asi 3 ponory. Je tu obrovské množstvo jednorožcov (unicornfish) vo veľkých húfoch. Videli sme ti aj obrovskú raju, napoleona, scorpion fish,…Pri kraji sme mali čo robiť kvôli prúdom. Tieto lokality som potápal asi v roku 2008 ešte z denných lodí v Sharm El Sheikhu. Po týchto ponoroch sme sa plavili ďalej na sever smerom k Tiran ostrovom. Tam sme sa potápali na Gordon reefe, Jackson Reef, Woodhouse reefe. Všade boli dosť veľké prúdy. Robili sa aj nočné ponory.
Po týchto lokalitách sme smerovali na druhú stranu Sinajského polostrova ku vraku Thistlegormu, kde som tiež dávnejšie bol. Prvý ponor mal byť nočný, boli veľké prúdy a rozhodol som sa neriskovať. Pár ľudí šlo. Nevidel som v tom význam, aby som v noci na relatívne neznámom vraku robil ponor v prúde. Na ďalší deň sme tu urobili dva ponory. Jeden veľmi krátky, keďže jeden maďarský kolega vydýchal fľašu extrémne rýchlo. Ponor u mňa trval cca 34 minút a ostala mi polovica zásoby. Tu sme hlavne pozreli lokomotívu vedľa vraku.

 

Ďalší ponor trval konečne dlhšie, keďže s nami už spomínaný pán nešiel. Mali sme namiešaný nitrox. Preplávali sme vnútorné časti vraku, kde sú známe nákladné autá a motorky. Vedľa nás preplávala aj muréna asi 2,5 metrová.

Po ponore sme sa vybrali smerom na Small Gubal island. Tiež som sa tu potápal asi v roku 2009, veľmi pekná lokalita aj nad hladinou aj pod. Je tu pozostatok malého vraku, skôr už len nejaká konštrukcia. Je tu neskutočne bohatý život, asi 4 obrovské murény, tri stone fish, chobotnica, plno menších farebných rýb a to hlavne vo vraku. Boli sme aj pri vraku Kingston. No toto bol ponor na ktorý nezabudnem. Hneď ako sme skočili zo zodiacu mi na dne vypadli všetky 4 olová. Našťastie sme reagovali s Ahmedom a dve som vložil ja rýchlo späť a dve on. (mal som požičaný žaket kde neboli integrované vrecká). To sa rýchlo vyriešilo. Potom sme plávali k vraku, vo vnútri milión glass fish. Veľmi pekné. Už popri vraku bol extrémny prúd. Ako sme plávali od vraku na stenu, bol taký prúd, že sme takmer naražali do všetkého. Prúd nás niesol obrovskou rýchlosťou, to som nezažil. Najkôr nás prúd tlačil zozadu a neskôr tlačil smerom na stenu z boku. Mali sme čo robiť.

A už ako sme sa blížili opäť k Hurghade, zakotvili sme pri Abu Nuhas, kde sú vlastne 4 vraky. My sme sa potápali pri Ghiannis D, kde som tiež už bol. Pár chodieb sme preliezli aj strojovňu. Vrak vo vnútri je zvláštny, keďže je naklonený a človek môže mať blbý pocit. Taktiež ako sa pláva z jednej miestnosti do druhej, prúdy talčia alebo ťahajú potápača von alebo dnu. Vo vraku bolo neskutočne veľa glass fish. Okolo vraku sú veľké hejná Bat fish. Po vraku sme sa vybrali smerom na zátoku, kde bývajú delfíny.

Na nočnom ponore na lokalite Shaab El Erg sme už pri konci nočného ponoru našli murénu najskôr bola pri dne. Postupne sa potom začala dvíhať nad nás, čo bolo neskutočné a mali sme trocha aj strach. Cúvli sme, nevedeli sme načo sa chystá, čumela na nás. Radšej som odklopil aj svetlo, aby ju to neiritovalo. Potom sa pomaly zobrala a odplávala. Videl som, že aj ostatní chalani odplávali kúsok ďalej.

A posledný deň sme sa dostali na lokality Umm Gamar (mother moon), kde som sa potápal viackrát keď som pracoval v Hurghade jedno leto v roku 2006. Je to naozaj krásna lokalita, odporúčam vidieť. Je to skôr akoby skalnatá mesačná krajina s bohatým životom. Sú tu dve menšie veže s malými kavernami. Keď nahladnete dovnútra, je tam naozaj neúrekom rýb. Boli tu aj iné murény. Druhá lokalita bola El Fanous East. Táto lokalita je zaujímavá pre jeden Erg cca v 10 metroch, kde bývajú čistiace ryby. Rybka je cca 10 cm dlhá modro-čierno-sfarbená. Dopláva k Vám okolo masky, vyberiete si z úst automatiku a otvoríte ústa. Rybka vpláva do úst a začne Vás čistiť. Je to naozaj zábavné. Ja som si to skúsil asi 4 x. Kolega to zachytil na kameru, dúfam,že sa ku mne video dostane. Jeden krát mi tam vplávali naraz dve. Týmto ponorom sme ukončili naše safari. Dopluli sme do prístavu Marina v Hurghade. Večer po večery sme sa vybrali do mesta na Sheraton. Pozrel som si hotel kde som v roku 2006 pracoval. Takmer ostalo všetko bezo zmien.

Na druhý deň po raňajkách nás brali na letisko. Náš let šiel o čosi neskôr ako kolegom z maďarska. Keď sme nastúpili do lietadla, vyštartovali sme o 45 minút neskôr. Po pristátí vo Viedni som pohľadal Lost and Found kanceláriu. Pracovník ma zobral do miestnosti kde sú batožiny, aby som sa pozrel. Samozrejme jeden kufor caterpillar som našiel. Zadal som kód a bola to moja batožina. Viditeľne bola ošúchaná a vizuálne sa dalo vidieť, že im kufor pravdepodobne padol niekde a preto sa asi ani nedostal do lietadla.

Egypt Brother Islands (2014)

Už si presne do detailov nepamätám túto cestu, nakoľko to píšem o dva roky neskôr.
Viem, že sme prišli do Hurghady a hneď sa vyskytol problém, že nepôjdeme na plánovanú ľoď,ale na inú. Moc nás to nepotešilo ako ani sprievodcov.
Nalodili sme sa a v ten deň sme mali jeden jednoduchší ponor a jeden nočný ponor na lokalite Abu Ramada kde som bol už niekoľko krát.
V noci sme sa presúvali k ostrovu Big Brother. Tam sme mali prvé stretnutie so žralokmi. Ja som mal dvojča a preto som mohol ísť aj trocha hlbšie ako rekreační potápači. Tu som aj ja uvidel žraloka bielocípeho.
Boli tu aj väčší napoléoni (Napoleon fish). Na konci ponoru boli aj žraloci dlhoplutvý (Carcharhinus longimanus).
Samozrejme divemaster nás upozornil, že ak ich bude viac ako dva, tak máme ísť okamžite z vody. (nedošli sme sem kvôli žralokom?)
Ja som mal na ruke zrkadlo, ktoré sa divemasterovi takisto nepáčilo. (normálne slúži na sledovanie buddyho, výstroja,…)
Používal som ho tu aj na prilákanie žralokov-na upútanie pozornosti a aj to zaberalo. Hneď ako som robil pohyby smerom na žraloka so zrkadlom, reagoval a otočil sa od ostatných smerom na mňa a plával ku mne.
Ďalší ponor sme mali na vrak Numidia. Trocha som ho popreliezal zvnútra, ostatní už plávali preč, ja som ostal sám.
Popri stene sa opäť objavil jeden žralok bielocípy, plával pekne oproti mne. Zážitok.
Ku koncu ponoru keď sme čakali na zodiac, sa okolo nás objavil ešte žralok dlhoplutvý.
Tretí ponor sme robili neďaleko od našej ľode, pomaly sa nám aj zotmelo a práve preto, že sa tu nemôžu robiť večer ponory, sme sa vynorili popri stene a došiel pre nás zodiac a zobral nás k ľodi.

Cez deň sme sa ešte vyštverali na maják na ostrove, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad.
Na druhý deň sme sa presunuli k ostrovu Small Brother. Tu sme absolvovali tiež pekné ponory. Boli tu väčšie húfy rýb, obrovské vejáre gorgónií a samozrejme aj pár žralokov.
Boli tu už aj silnejšie prúdy.

Druhý ponor som mal dlhší kvôli dekompresii. Plávali sme späť popri stene a videl som ako potápač predomnou asi 50 m pláva dole do hĺbky. Tak som si myslel, že tam niečo bude. Pustil som sa do 54 m hĺbky a plával podomnou žralok líščí.
Super. Pekný pohľad, až na to, že som musel kvôli tomu robiť dlhú dekompresiu.
Tretí ponor nás opäť zobrali so zodiacom a plávali sme späť popri koraloch.
Potom sme sa presunuli k ostrovu Daedalus.
Tu sme robili takmer každý ponor so zodiacu, kde nás brávali von na koniec útesu kde boli dosť veľké vlny.
Priateľka tu utopila svoj malý foťák, pretože sme museli všetci naraz skočiť a hneď klesať. Ja som sa s „vodičom“ zodiacu dohodol, že neskočím s foťákom,ale on mi ho podá. Fungovalo to, až na jeden prípad, keď odišiel s foťákom, našťastie sa vrátil. Na prvom ponore sme sa vznášali v 30-40 m a čakali či sa objavia žraloky kladivohlavé. Nič. Potom ako nám divemaster ukázal, že máme ísť už von, nejak som to naťahoval,pretože som nevidel význam štverať sa na hladinu keď ešte polovica ľudí nenastúpila do zodiacu. A urobili sme dobre s priateľkou, pretože sa objavila manta. Bolo to super. Samozrejme sme si po ponore museli vypočuť monológ od divemastera.

Na tejto lokalite boli často aj barakudy. Boli tu väčšinou v húfoch,ale mnohokrát aj samostatné jedince.
Na jednom poobedňajšom ponore nás vyhodili zo zodiacu pri stene kde bolo anemone city-veľa sasaniek s klaunmi.
Odtiaľ sme mali plávať v skupine smerom za útes. My s priateľkou sme fotili,samozrejme ostatní nám uplávali. No čo, tak sme sa rozhodli plávať vlastným tempom. Okolo nás preplával zozadu žralok kladivohlavý asi v 20 metrovej hĺbke.
Keď sme mali nad polovicou plyn, otočili sme sa a rozhodli sme sa pre návrat k anemone city kde sme začali ponor. Tam sme sa vynorili a na hladine som nafúkol uzavretú bójku- naozaj dosť veľkú. Po pár minutách sme videli ako zodiac ide smerom za útes, kde vyzdvihli ostatných. Pre nás došiel potom. Na ľodi nám hovorili, že vyštartovali preto, lebo uvideli našu bójku a preto šli aj pre ostatných. Mali sme už trocha čudný pocit na hladine, lebo sa už stmievalo a tam kde sme sa vynorili sa obšmietala jedna dosť veľká barakuda. Všetko bolo ok, až na to, že im niekomu v skupine došiel vzduch a museli ho vyťahovať.

Egypt Brother Islands (2014)

Už si presne do detailov nepamätám túto cestu, nakoľko to píšem o dva roky neskôr.
Viem, že sme prišli do Hurghady a hneď sa vyskytol problém, že nepôjdeme na plánovanú ľoď,ale na inú. Moc nás to nepotešilo ako ani sprievodcov.
Nalodili sme sa a v ten deň sme mali jeden jednoduchší ponor a jeden nočný ponor na lokalite Abu Ramada kde som bol už niekoľko krát.
V noci sme sa presúvali k ostrovu Big Brother. Tam sme mali prvé stretnutie so žralokmi. Ja som mal dvojča a preto som mohol ísť aj trocha hlbšie ako rekreační potápači. Tu som aj ja uvidel žraloka bielocípeho.
Boli tu aj väčší napoléoni (Napoleon fish). Na konci ponoru boli aj žraloci dlhoplutvý (Carcharhinus longimanus).
Samozrejme divemaster nás upozornil, že ak ich bude viac ako dva, tak máme ísť okamžite z vody. (nedošli sme sem kvôli žralokom?)
Ja som mal na ruke zrkadlo, ktoré sa divemasterovi takisto nepáčilo. (normálne slúži na sledovanie buddyho, výstroja,…)
Používal som ho tu aj na prilákanie žralokov-na upútanie pozornosti a aj to zaberalo. Hneď ako som robil pohyby smerom na žraloka so zrkadlom, reagoval a otočil sa od ostatných smerom na mňa a plával ku mne.
Ďalší ponor sme mali na vrak Numidia. Trocha som ho popreliezal zvnútra, ostatní už plávali preč, ja som ostal sám.
Popri stene sa opäť objavil jeden žralok bielocípy, plával pekne oproti mne. Zážitok.
Ku koncu ponoru keď sme čakali na zodiac, sa okolo nás objavil ešte žralok dlhoplutvý.
Tretí ponor sme robili neďaleko od našej ľode, pomaly sa nám aj zotmelo a práve preto, že sa tu nemôžu robiť večer ponory, sme sa vynorili popri stene a došiel pre nás zodiac a zobral nás k ľodi.

Cez deň sme sa ešte vyštverali na maják na ostrove, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad.
Na druhý deň sme sa presunuli k ostrovu Small Brother. Tu sme absolvovali tiež pekné ponory. Boli tu väčšie húfy rýb, obrovské vejáre gorgónií a samozrejme aj pár žralokov.
Boli tu už aj silnejšie prúdy.

Druhý ponor som mal dlhší kvôli dekompresii. Plávali sme späť popri stene a videl som ako potápač predomnou asi 50 m pláva dole do hĺbky. Tak som si myslel, že tam niečo bude. Pustil som sa do 54 m hĺbky a plával podomnou žralok líščí.
Super. Pekný pohľad, až na to, že som musel kvôli tomu robiť dlhú dekompresiu.
Tretí ponor nás opäť zobrali so zodiacom a plávali sme späť popri koraloch.
Potom sme sa presunuli k ostrovu Daedalus.
Tu sme robili takmer každý ponor so zodiacu, kde nás brávali von na koniec útesu kde boli dosť veľké vlny.
Priateľka tu utopila svoj malý foťák, pretože sme museli všetci naraz skočiť a hneď klesať. Ja som sa s „vodičom“ zodiacu dohodol, že neskočím s foťákom,ale on mi ho podá. Fungovalo to, až na jeden prípad, keď odišiel s foťákom, našťastie sa vrátil. Na prvom ponore sme sa vznášali v 30-40 m a čakali či sa objavia žraloky kladivohlavé. Nič. Potom ako nám divemaster ukázal, že máme ísť už von, nejak som to naťahoval,pretože som nevidel význam štverať sa na hladinu keď ešte polovica ľudí nenastúpila do zodiacu. A urobili sme dobre s priateľkou, pretože sa objavila manta. Bolo to super. Samozrejme sme si po ponore museli vypočuť monológ od divemastera.

Na tejto lokalite boli často aj barakudy. Boli tu väčšinou v húfoch,ale mnohokrát aj samostatné jedince.
Na jednom poobedňajšom ponore nás vyhodili zo zodiacu pri stene kde bolo anemone city-veľa sasaniek s klaunmi.
Odtiaľ sme mali plávať v skupine smerom za útes. My s priateľkou sme fotili,samozrejme ostatní nám uplávali. No čo, tak sme sa rozhodli plávať vlastným tempom. Okolo nás preplával zozadu žralok kladivohlavý asi v 20 metrovej hĺbke.
Keď sme mali nad polovicou plyn, otočili sme sa a rozhodli sme sa pre návrat k anemone city kde sme začali ponor. Tam sme sa vynorili a na hladine som nafúkol uzavretú bójku- naozaj dosť veľkú. Po pár minutách sme videli ako zodiac ide smerom za útes, kde vyzdvihli ostatných. Pre nás došiel potom. Na ľodi nám hovorili, že vyštartovali preto, lebo uvideli našu bójku a preto šli aj pre ostatných. Mali sme už trocha čudný pocit na hladine, lebo sa už stmievalo a tam kde sme sa vynorili sa obšmietala jedna dosť veľká barakuda. Všetko bolo ok, až na to, že im niekomu v skupine došiel vzduch a museli ho vyťahovať.