Madeira 2025

Už niekoľko rokov som sa sem chcel dostať, potom som to nejak posúval roky. Tento rok na začiatku som sa rozhodol, že už na pevno pôjdeme. Bol som zvedavý na oceán. Začiatkom roka som objednal a rezervoval letenky, taktiež balíček ponorov a hotel, ktorý už bol dosť obsadený. Prebehlo mnoho komunikácií s hotelom, hlavne s potápačskou základňou. Leteli sme s Austrian Airlines, všetko na letisku už automatické, check-in, letenky, batožiny všetko. Aspoň sme nemuseli 2 hodiny čakať ako v Bratislave. Let bol super iba 4 hodiny 20 minút. Počas toho asi 3 x nápoje, nielen voda, takmer hocičo a raz strava. Ako sme pristávali, bol to trocha zmiešaný pocit, keďže sme sa dostali už dosť nízko medzi oblačnosť a zrazu sa objavili kopce a vrchy. Letisko a dráha vo Funchal je známa svojou menšou dĺžkou a je tesne pri mori. Bolo to cítiť aj na prudkom brzdení, taktiež bolo aj po daždi. Na letisko sme si objednali odvoz do hotela. Aj nás čakali s tabuľkou v ruke. Recepčná vysvetlila ako sa dostaneme k potápačskej bázi.

No znelo to komplikovane a aj nakoniec bolo. Cez záhradu, cez 2 brány, po ceste, nad cestou železnou konštrukciou, výťahom dole, okolo druhého bazéna. Konečne sme boli tam. Vyložil som si veci do jednej debničky nechal všetko tam. Zajtra som mal dojsť na 8:30. Raňajky sme však mali iba od 7:30, takže to bolo trocha rýchlejšie raňajkovanie. Potom bola otázka, ako si budem každý deň vláčiť foťák cez toľké prekážky. Napadlo ma, že si do jednej príručnej batožiny vložím komplet foťák. Tiež katastrofa, po ceste kamenistej to vibrovalo a ramená bleskov alebo občas svetlá som ťahal už po betóne. Každú chvíľu som to musel upravovať. Keď som sa konečne dostal dole, povedali mi obliecť sa do neoprénu a ostatné veci zobrať hore na parkovisko. Chvala bohu ostatné veci mi pomohli zobrať hore oni a ja svoj foťák. Hore znamenalo cca 200 a sčasti po schodoch. Upotení sme čakali asi 20 minút na dodávku, ktorá nás brala do prístavu k lodi. Samozrejme sme sa nevmestili všetci, tak sa otočil dvakrát. Každý asi kto mal požičaný výstroj, už na lodi výstroj mal zložený. Zložili ich pravdepodobne pre nich divemastri. J asom si vláčil svoj výstroj, tak som okrem foťáku musel skladať výstroj pre seba. Kým sme sa pohli, už z nás lialo.

Na druhý deň som sa už takmer neobliekol do neoprénu, ale čakal až do poslednej chvíle. Jeden deň sme spravili dva ponory, bez návratu medzi ponormi. Išlo o národný park. Najskôr ma prekvapila dobrá viditeľnosť, teplota vody okolo 22°C a mnoho rýb. Naozaj tu boli obrovské húfy rýb. Niektoré podobné a aj rovnaké ako v Chorvátsku avšak 15 x viac. Na prvom ponore bol hneď aj veľký kanic, nechal sa fotiť asi troma potápačmi na vrchu skaly. Ďalší ponor tiež fajn, tu bol aj prúd v jednej malej jaskynke. Obrovské skalnaté steny a vedľa piesok.

Na ďalší deň bola sobota, robil sa iba jeden ponor neviem prečo. Boli sme na vraku Corveta Afonso Cerqueira. Hladina bola kľudná a rovná. Ako sme sa pri lane zanorili vrak sa okamžite objavil. Hneď som uvidel nejaké delá pravdepodobne aj protilietadlové. Bolo ich tam viac. Nazrel som aj do kapitánskej miestnosti, bola tam vyššia otočná stolička, telefón a kormidlo. Miestnosť dosť vyčistená. Potom som sa pozrel na prednú časť a neskôr hore na vežu a potom dole k zadnej časti vraku. Dosť veľa rýb, hlavne na konci ako som vplával dovnútra jeden húf vyplával z dola nahor. Pekné naozaj. Na konci naskočila už cca 5 minútová dekompresia. Ja som si ináč na každý ponor vypýtal EANx nedostal som ani na jeden pritom mi to ešte sľúbili. V nedeľu sa nepotápalo. Tuším vtedy sme s kamošom vybehli k lanovke, ktorá je nad mestom Funchal. Vyviezli sme sa hore. Trocha strašidelné ísť nad mestom a nad domami, kde ľuďom čumia do záhrady. Hore bol pekný výhľad. Dole sme šli autobusom. Pochodili sme dosť v meste. V pondelok mali byť tri ponory, avšak sm bol iba na dvoch, keďže po dvoch sa vrátili potom by nás odviezli opäť k lodi atď. Už sa mi nechcelo znova nič nabíjať na foťákoch, tak som na to kašľal. Tretí ponor mal byť aj tak znova na vraku. Už mi po dvoch ponoroch nebolo aj tak teplo. No a čerešnička na torte bolo pred odchodom z domu som ešte zisťoval od potápačskej základni, kde budú dva posledné dni. Povedali, že to je na konci ostrova a musíme sa tam dopraviť s nami. Oni neponúkajú odvoz nič. Aj potápačské veci si musíme mi zobrať. Bol som nahnevaný, keď niekde vymysleli v iných krajinách ponory inde, hneď nás tam dopravili. Nie tu nie. Tak som z domu začal zisťovať prenájom auta na dva dni. Dalo sa nebol problém, avšak potom som uvažoval o taxíku. Ceny, ktoré sú nacapené na skle taxíka berte s rezervou. Úplne ináč rátajú ceny. Žiadne na hodinu a km. Tak potom som zjdenával v meste asi s troma taxikármi, za koľko by nás zaviezol prípadne počkal 3-4 hodiny na mieste a bral nás späť. Ceny boli skoro rovnaké a aj šokujúce. Cca 100-120 € na jeden deň. Nevadí, hovorím si už keď som tu nemám na výber. Nakoniec som objednal cez recepciu taxík a keď vystúpila taxikárka bola to recepčná z prvého dňa 🙂 Potešili sme sa jej. Popri recepcii ešte robí taxikárku a našťastie mala voľný deň a aj nasledujúci. Vypýtal som si na ďalší deň zľavu. Dala nám 20 € dole.

V mieste kde sme mali robiť dva a dva ponory bola druhá základňa toho istého divecentra. Avšak tu sme sa potápali zo zodiacu. Všetko fungovalo ináč. Nevadí. Ponory boli pekné. Na prvom veľmi čistá voda, bolo povedané, že tu môže byť aj tuleň. Samozrejme plával neďaleko divemasterky. Mierne skaly a potom piesok. Ja som sa potom odobral nad piesok. Zrazu začala v diaľke niečo ukazovať. Nevidel som tam nič,ale potom som si všimol dosť veľa stúpajúcich bublín. Potom som tušil čo to bude. Keď som zrýchlil a približoval sa, začala ma ťahať za plutvy a dobre, že nie nadávať pod vodou. Ukazovala, aby som šiel z druhej strany. Bol tam spiaci tuleň, ležal na chrbte a potom si nás všimol. Otočil sa na brucho a potom pomaly vyplával hore ku hľadine. Na brehu mi povedala, že sú niekedy agresívne aj  na blesky a svetlá. Potom bol znova ponor už plytší a na konci sme sa dostali k jednej jaskynke a tam sa vynorili. Na druhý deň prvý ponor znova tá istá lokalita, upozornila ma, že ak bude tuleň,… Na tom istom mieste ako bol tuleň, bol z diaľky rozvírený piesok. Ukazovala o sto dvesto. Potom som uvidel veľkú raju. Naozaj asi 2 m rozpätie. Nasledovali sme ju chvíľu, potom znova zastala. Pekné. Druhý ponor znova iná lokalitá so zvislými skalnatými stenami, terén potom rôzny. Na konci komplet zaoblené kamene s peknou viditeľnosťou. Asi sa predsa oplatilo vysoliť tých pár stoviek na taxík. Mal byť aj pre mňa posledný ponor nočný, avšak pred odletom by neuplynulo viac ako 18 hodín a to som nechcel ani riskovať a veci by sa nevysušili poriadne.

Madeiru ako takú sme moc nemali možnosť pobehať, ale mám pocit, že sa sem vrátim len kvôli tomu, aby si to človek pozrel poriadne, takisto aj možno kvôli turistike. Jedlá sú tu celkom fajn a cenovo to nie je o nič drahšie ako Chorvátsko. A zima? V zime tu je cca 18°C cez deň. Aj sme sa báli, či tu už nebude chladno a potili sme sa ako prasce. Je tu obrovská vlhkosť,ale príjemne teplo aj v októbri. Takže tí čo túžia aj po horách, je to tu pekné.