Potápaniu pod ľadom som sa venoval už od samého začiatku ako som sa začal potápať. Tento rok boli výnimočné mrazy a tešili sme sa z toho, že konečne všetky jazerá zamrzli. Dokonca aj Veľké Košariská, ktoré boli zamrznuté naposledy približne pred 12 rokmi.
Potápanie pod ľadom si vyžaduje naozaj poriadnu prípravu. Nielenže je to uzavretý priestor, ale takisto je tam studená voda a vo väčšine prípadov aj čas strávený pred ponorom býva v chlade. (samozrejme nie vždy)
Mnohí ľudia si nespravia kurz, ktorý ich oprávňuje potápať sa pod ľadom, čo je však veľká chyba. Je tu príliš veľa faktorov, ktoré môžu spôsobiť rôzne šarapaty. Takže ja osobne nikdy nebudem brávať ľudí pod ľad, ktorí nemajú kurz na tento druh potápania. Samozrejme nejde tu len čisto o kurz,ale aj o výstroj. Mnohí používajú výstroj vhodný do teplých vôd alebo majú jednu automatiku čo je hneď 50 % na pravdepodobnosť nenávratu na hladinu.
Tento rok sme spravili krásnych 9 ponorov pod ľadom a dúfam, že sa to ešte neskončilo. Ľad je rôzne hrubý (podľa lokality), ale na niektorých lokalitách dosahuje aj 30 cm.
Počas týchto ponorov boli aj pekné chvíle,ale aj ťažké. Nie je jedno, či si človek spraví dieru nad dnom v plytšej vode, kde sa môže len tak postaviť alebo si spraví dieru nad hlbokou časťou jazera. Samozrejme všetko má svoje výhody a nevýhody.
V prípade, keď vieme a poznáme lokalitu dobre, chceme sa zanoriť nad niečim konkrétnym, môžeme si spraviť dieru presne nad týmto bodom. Hrozí tu však v prípade tenšieho ľadu to, že sa ľad pod našou váhou prelomí. V plytšej vode si však dno určite skalíme.
Kurzistov učím aj na jeden aj na druhý spôsob, nech si každý vyskúša oboje.
Prvé ponory sme strávili na jednej menej atraktívnej lokalite, kde v lete býva asi 1 metrová viditeľnosť. Teraz pod ľadom je vidieť približne na 5-7 m. Závisí to samozrejme aj od hĺbky,pretože dole kde ryby zimujú, býva viditeľnosť podstatne nižšia.
Boli také nízke teploty, že sme mali mnohokrát problémy aj s motorovou pílou keď lanko a ostatné veci zamrzli. Nehovoriac o výstroji, kde zamŕzali karabinky, gombíky na inflátoroch a pod.
Takisto som robil diery aj s pílou na pórobetón, čo tiež nie je zlá voľba avšak nie u hrubého ľadu. Človek sa s tým narobí.
Už pri hrubom ľade aj motorová píla dá zabrať.
Sidemount potápanie pod ľadom je naozaj fajn, pretože pri prípravách na ľade, si potápač krásne všetko prichystá k vode a len s krídlom pekne skočí do vody a tam si všetko na seba povešá. S dvojčaťom je to väčšia drina hlavne ak vyliezate z hlbokej časti jazera. (2 x 18 L dalo zabrať aj 110 kg chlapovi)
Takisto pod ľadom sme sa pozreli aj na známu Gulášku, avšak na niektorých miestach tu prekvapila horšia viditeľnosť.
Ako som spomínal, Košariská, ktoré sú hlboké 40 metrov takisto zamrzli. Výhoda zamrznutého jazera je aj v tom (výnimka kde sú priesaky), že viditeľnosť sa naozaj zlepší aj kvôli tomu, že je jazero zvrchu chránené pred dažďom, vetrom, snehom, všetkému, čo by mohlo viditeľnosť pokaziť.
Na Košariskách sme zažili aj 20 metrovú viditeľnosť. Na jazero je to veľmi slušné. Takisto ma fascinujú fotky spod ľadu.
Síce tu ryby poväčšine pri kraji nie sú,ale stojí to zato.
Na niektorých lokalitách sme sa stretli s rybami aj vo veľmi malých hĺbkach. Niektoré boli tesne pod ľadom v 10 cm vode.
Pozreli sme sa aj na rybník v Blažove. Dole tu bola takisto veľmi zlá viditeľnosť (predpokladáme aj kvôli zimujúcim kaprom, karasom a pod. a takisto aj kvôli spodnej vode)
Avšak keď sme sa vybrali popri kraji, vidieť bolo približne na 5 metrov. Boli tu húfy ostriežov a plotíc, niektoré aj väčšie.
Keď som začal fotiť plotice pri jednom potopenom kríku takmer som si nevšimol, že podomnou leží sumec, ktorý mal 1,5 m.
Bol naozaj plytko, čo nás prekvapilo. Párkrát som cvakol a potom sa pomaly zodvihol a popri nás pekne odplával hlbšie.
Pomaly sme sledovali smer, na ktorý plával a našli sme už v špinavšej vode dva menšie stromy. Tu boli ďaľšie tri sumce aj keď len malé. Smerom späť som v plytkej vode našiel takisto dvoch malých sumcov, jednému trčala iba papuľa spomedzi lístia a konárov.
Jedna lokalita sa takisto pýši zimoviskom sumcov. Nie sú tam takisto veľké kusy,ale bolo ich tam približne 10 kusov.
Mali sme možnosť stretnúť pod ľadom aj šťuku, čo nie je až tak zriedkavé. Za tie roky pod ľadom som ich stretol dosť.
Ponory pod ľadom sú naozaj výnimočné. Je tu úplne iná „atmosféra“ ako na otvorenej vode.
Ľad je takisto naozaj veľmi rozmanitý. Dokáže byť úplne priehľadný ako sklo, dokáže byť hustý nepriehľadný, zasnežený,…
Nie je jedno či cez neho presvitá slnko alebo je takmer úplná tma a vidíte svetlo len z otvoru kde ste sa zanorili.
Nikdy to nie je rovnaké. A práve pre toto je to super.
Nezabúdajme však na bezpečnosť, ktorá je prvoradá. Nezabúdajme, že ponor pod ľadom si treba vychutnať hlavne pri kraji, nie extrémne hlboko a nie extrémne dlhý čas. Malo by to byť o zábave a nie o náročnom ponore.
Približne pred 12 rokmi som bol naposledy na lokalite Veľká Richňava. Vtedy sme sa aj potápali. Bol som tu aj aj pred niekoľkými rokmi iba na brehu. Mal som v pláne opäť navštíviť lokalitu,ale kvôli opravám hrádze bol tajch vypustený, ryby vylovené.
Naštastie poznám pár potápačov v okolí Banskej Štiavnice a videl som, že sa boli potápať akurát na tejto lokalite.
Hovorili mi, že sa postupne nádrž napúšťa a hlavne prirodzeným spôsobom, práve preto som si naplánoval
čo najskôr návštevu tejto lokality a tak sa aj stalo.
Hneď ako sme zišli z diaľnice, viedli sem dosť katastrofálne úzke cesty avšak naozaj v peknom prostredí.
Ako sme došli na lokalitu, porozprával som sa s jedným potápačom, ktorý tu bol pred pár týždňami.
Začal som si skladať výstroj a nosil som dole postupne veci k vode po schodoch vedľa čerpačky. Schodov bolo 70.
Potápal som sa so sidemount konfiguráciou, takže sa to dalo zvládnuť. Všetko som si postupne nanonsil na schody.
Po príprave, kontrole výstroja som sa pomaly zanoril. Hneď po zanorení som si všimol na konštrukcii nejakého raka.
Nikdy som predtým takého raka nevidel. Ako som tam trocha pobudol, uvidel som, že tam plávajú nejaké čudné čierne tvory.
Boli to žubrienky. Bolo ich len pár,ale nikdy som pod vodou také niečo nevidel.
Klesal som dole až na koniec konštrukcie, kde boli mreže. Odtiaľ som videl, že voda popri dne je veľmi zakalená, vytvárala sa tam mliečna hmla. Otočil som sa doľava a mal som na pláne hľadať ten tunel. (prepojenie medzi malou a veľkou nádržou)
Našiel som ho v 3,5 m kde bola najskôr malá stena zo skál a potom väčšia stena a otvor.
Najskôr som si zapol hlavné svetlo,ktoré svietilo na dosť veľkú diaľku, zasvietil som do tunela, ale moc ďaleko sa nedalo vidieť, pretože tam bola takisto horšia viditeľnosť. Hlavné svetlo som si odložil a zapol video svetlá na kamere. Pomaly som sa presúval dovnútra. Nevedel som čo ma tam bude čakať. Vplával som asi 20 m od vchodu a keď som sa zastavil, všimol som si, že moje bubliny začínajú robiť to čo vo mne nevyvolalo príjemný pocit. Začal padať strop. Toto som už mal možnosť postrehnúť na mnohých ponoroch na vraky, kde hrdza a kúsky železa padali kvôli vyfukovaným bublinám. Lenže toto bol trocha iný pocit. Bol som v umelo vybudovanom tuneli a predsa ľudská práca… Takže som moc dlho neváhal a otočil som sa (nebolo to moc ľahké v takom úzkom priestore) a plával smerom von.
V nádrži sú ešte pozostatky všeliakých rastlín napríklad Pálka širokolistá. Tie pravdepodobne začali rásť vtedy, keď sa voda odčerpala a vznikol tu akýsi močiar. Na týchto rastlinách som videl nejaké živočíchy. Neviem čo to mohlo byť.
Na druhom ponore som si pozrel aj plytčinu nad tým tunelom a bolo tam niekoľko sto žubrienok v húfoch. Naozaj zaujímavý pohľad. Super.
Boli tu takisto malé rastlinky. Max hĺbka tohto jazera bola kedysi asi 18 m. Teraz som tu nenašiel viac ako 8 m. Hlavne v ľavej časti jazera je dno popraskané. Ako bola nádrž vypustená, vzniklo tu blato a bahno a postupne sa to vysúšalo a praskalo. Veľmi zaujímavé. Na niektorých miestach sú v skupinkách rastliny vysoké asi 2-2,5 m. Mal som pocit ako by som bol v menšom lese. Naozaj pekné. Určite si túto lokalitu dám medzi tie, ktoré budem navštevovať. Zaujímavé to bude hlavne po nasadení rýb. Video a pár fotiek si môžete pozrieť vo videogalérii a fotogalérii 2.
Neľutujem, že som tu bol opäť. Fajn zážitok.
Na jednej nemenovanej lokalite, kde sme sa už dlhé roky potápali, bolo na jar vždy vidieť dosť veľa rýb hlavne kaprov, kým rybári mali zákaz chytať. Potom sa postupne vytratili. Tento rok sme opäť zavítali na lokalitu.
Viditeľnosť nebola síce najlepšia,ale to čo nás čakalo vo vode bolo naozaj neopísateľné a človek to nezažije veľakrát v živote.
Hneď ako sme sa zanorili obklopili nás zvedaví kapry. Bolo ich naozaj dosť, rôzne druhy a veľkosti.
Po celý ponor nás sprevádzali, iba po vyfúknutí bublín sa trocha rozpŕchli,ale po niekoľkých sekundách boli znova pri nás.
Na tejto lokalite je dosť veľký strom v plytčine, kde nás čakali aj obrovské šťuky. Kto videl šťuku vie, že už 50-60 cm kusy sú pekné. Tieto mali okolo 1,0-1,2 m. A to nepreháňam. Párkrát som už videl väčšie šťuky,ale tieto boli naozaj obrovské.
Boli pri strome spolu s kaprami, ploticami, jalcami a amúrmi.
Spravili sme tu v jarnom období niekoľko ponorov po sebe,aby sme zažili fakt to, čo si každý potápač praje.
Nikdy som nezažil toľko rýb na jednom mieste. Spravil som odtiaľto aj video s názvom fish paradise.
Kto s nami nebol, naozaj môže ľutovať.
Boli sme ako takmer vždy na Guláške. Nechcem konkrétne prezrádzať kde presne sme šli do vody. Boli sme viacerí, takisto aj začiatočníci. Chcel som im ukázať ryby, ktoré som pred týždňom videl. Bolo ich vtedy dosť veľa. No bohužiaľ preplávali sme dosť veľký kus, asi 50 minút sme nevideli nič extra. Boli klasicky len ostrieže, slnečnice a sem tam nejaká plotica. Zrazu som zahliadol chvost sumca ako ním pekne vlnito hýbe. Pomaly sme sa priblížili, rýchlo som zapínal foťák a nastavoval blesky. Ako sme sa priblížili nenechal sa moc rušiť. Plával okolo nás, nič mu nevadilo, ani jemnejšie pohľadenie. Potom zrazu vyplával z rastlín aj ďalší trocha menší sumec. Ten však odplával, ale o chvíľu sa vrátil späť. Pravdepodobne to bol jeden pár, pretože sa o seba „treli“ a vždy sa vrátili na to isté miesto. Vždy keď sa väčší sumec položil na dno, mierne sa schoval v rastlinách. Po opätovnom dotknutí znova vyplával, krúžil okolo nás a nemal problém dojsť ani na pár centimetrov. Nebál sa nás. Pekne sa nechal aj fotiť. Nepreháňam boli sme pri ňom asi 20 minút. Na druhom ponore som už vedel kam mám ísť. Znova sme to namierili k nim. Strávili sme tam takmer celý ponor. Nikdy som sa nestretol so sumcom, ktorému by nevadilo pohľadenie, otravovanie,…
Mal som pocit, že tomuto padlo aj dobre, že sme pri ňom. Bol to fajn zážitok a či veríte alebo nie, o pár dní som ho navštívil znova a bol znova tam. Tentokrát som si zobral kameru, takže bude o ňom aj video. V ten deň ako som ho natáčal, bol tam aj druhý sumec, sem tam sa ukázal, ale na chvíľu doplával aj tretí ešte menší. Bol to super deň, stálo to zato.
Veľmi často som chodil v zime na jednu nemenovanú lokalitu, keď sa voda vyčistila naozaj krásne. Hľadal som kríky aj v hlbších častiach kde by som mohol nájsť zimovať nejaké sumce. Pred niekoľkými rokmi som na strome a na kríku našiel sumcov, ktoré už pravdepodobne nezimovali, ale sa začali presúvať plytšie. Boli to konkrétne dva kusy, jeden asi 1,20 m a druhý o čosi väčší. Potom po ďalšie roky som ich už nenašiel na obvyklých miestach. Nevedel som prečo. Tak som sa rozhodol, že ich nájdem niekde inde. Niekde predsa musia byť. Bola to lokalita hlbšia a keďže človek musel hľadať, tak dekompresným ponorom som sa nevyhol. Boli to dosť dlhé dekompresie. Konečne v tomto roku sa mi podarilo akosi nájsť jeden väčší krík. Bolo tam okolo viac konárov malých kmeňov a pod. V diaľke som uvidel siluetu väčšiho kríka, menšieho stromu. Ako som plával k nemu, hneď som uvidel na dne ležať nejaké sivasté telo. Blížil som sa a takmer hneď som si uvedomil, že to nemôže byť nič iné ako sumec. Najskôr sa nezdal byť moc veľký, ale ako som sa priblížil, uvidel som to telo a oblial ma pocit vzrušenia. Samozrejme som začal opatrne fotiť, nevedel som, ako bude reagovať, nechcel som ho vyplašiť. Nechal sa pekne fotiť. Potom sa nadvihol, oboplával krík a znova sa položil na dno. Bol to neskutočný kus, pri plávaní som videl, aký je obrovský. Mohol mať tak 1,8-2,0 m. Nebol to žiadny junior. Všimol som si medzitým aj druhého sumca, ktorý bol oproti tomuto „krpec“ a bol schovaný medzi konármi. Takmer sa nedal vidieť. Samozrejme som ponejakom čase šiel preč, nechal som ich tam, s myšlienkou, že dojdem aj o pár dní a znovu ich tam nájdem. Stalo sa, došiel som o pár dní a stále sumci ležali na svojich miestach. Potešilo ma to. Natočil som ho na kameru a zvečnil som si ho. Človek sa nestretne často s takýmto tvorom, preto by sme si ich mali vážiť. Je ich čoraz menej.
Stalo sa to na lokalite Guláška, keď sme sa zanorili asi po 5 minutách niečo som cítil, ako keby do mojej plutvy niečo narazilo. Obzrel som sa a nič som nevidel, tak som plával ďalej. Potom som trocha cítil ako keby bola voľnejšia jedna plutva. Pozrel som sa na plutvu a videl som, že jedna strana remienka sa voľne vznáša, nie je pripevnená. Myslel som si, že sa mi odtrhol remienok. Ukázal som buddymu, že mám problém s plutvou. Podal som mu foťák, aby som si mohol spraviť plutvu. Dal som si ju dole, aby som sa pozrel ako to vyzerá. Videl som, že sa neodtrhol, len sa vyvliekol z kovovej časti, tak som zahájil opravu. Po dvoch minutách bolo všetko ok, aj keď to nebolo také jednoduché ako sa zdá. Udržať správnu hĺbku, nerozvíriť vodu a pod,ale podarilo sa. Na konci ponoru, pri kraji som uvidel rybársky vlasec, samozrejme som ho obišiel. Po 2-3 minutách som cítil, že sa ťažšie pohybujem. Nevšímal som si to moc, plával som ďalej, ale zas sa to opakovalo, tak som sa pozrel dozadu na nohu a videl som, že mám namotaný rybársky vlasec okolo nohy. Ani chvíľu som neváhal, vytiahol som nožík a odrezal ho. Rybár chytajúci v 33 C, medzi miliónmi kúpajúcimi je troška silná káva. Jeho problém, načo chytá medzi ľuďmi. Hocikto sa mohol zamotať. Minule sme mali tiež incident na nočnom ponore s rybármi. Obchádzali sme ich vlasce, lebo sa svetlo dobre odrážalo od nich, po chvíli začali padať kamene. Vedel som o čo sa jedná (už som to viackrát zažil), nevšímal som si to, plávali sme ďalej. Potom začali intenzívnejšie padať kamene, až veľmi intenzívne, tak ma to nahnevalo, ukázal som buddymu, že ideme hore. Po vynorení som na nich spustil hlasnejší rev, zprdol som ich, že nech sa ukludnia, môžem po nich šľahnúť aj ja kamene, a keď majú problém, že ma môžu počkať pri aute. Samozrejme už sa vyhovárali, že oni nechceli, aby sme im odrezali silóny a pod. blbosti. Povedal som im, že áno to patrí medzi moje hobby, aby som rezal rybárom vlasce. Nemám nič proti normálnym rybárom, ale ten kto je ko… tak to nerozchodí. Minule na lokalite Bendő mi pred nosom expresne prešlo niečo pred nosom, samozrejme to bolo olovo a háčiky. Rybár si tam tiež nahadzoval medzi ľuďmi. Nasledovalo vynorenie a opäť to isté, povedal som mu ak nevypadne aj s jeho udicou, tak mu to všetko odrežem pod vodou. Pochopil a odišiel. Prečo potom nemáme radi rybárov? No asi preto ich správanie, hneď keď vidia potápačov, tak ich napadnú tri veci: harpúna, rezanie vlascov a plašenie rýb!!! Tak ako sa rybári správajú k potápačom, tak sa budú aj potápači k rybárom. Samozrejme aj v tomto prípade platí česť výnimkám, lebo sú naozaj v pohode rybári, s ktorými sa dá pokecať. Ešte na záver, nikdy sa nepotápajte bez rezacieho nástroja, možno budete mať pocit, že ste ho nikdy nepotrebovali, ale môže sa stať, že keď ho budete potrebovať už bude neskoro.
Je to už možno trocha trapné zas písať ako ma niečo znova napadlo, ale stalo sa. Bolo to na viacerých lokalitách. Nebudem to moc rozpisovať. Na lokalite Malé Košariská sme našli asi v 10 m jednu malú stenu, boli dva sumce schované v takom otvore. Jeden aj druhý sa nechal fotiť, myslel som si, že odtiaľ vylezie, aby som ho mohol nafotiť lepšie, ale vôbec sa mu nechcelo. Mohol byť asi 80 cm dlhý. potom keď som sa ho dotkol, konkrétne jeho plutvy, tak sa po mne vrhol a chcel ma kusnúť, potom stále plával ku mne a stále som musel cúvnuť lebo sa do mňa znova pustil. Druhý útok som v marci prežil aj na lokalite Šulianske jazero, kde bol malý sumec asi 50 cm. Bol schovaný v kmeni stromu, asi 15 som sa s ním hral, ký´m konečne bol ochotný vyliezť. Potom odplával ku dnu, kde som šiel samozrejme za ním. Fotil som ho, po chvíli mi zas nedalo a strčil som pred neho ruku, samozrejme po nej vyštartoval, bol to len malý sumec, ale zacítil som dobre jeho čelusť. Takže radšej ich netreba dráždiť, neviem si predstaviť aký silný stisk by mal taký 2,5 m sumec. Nebola by to zábava určite. Nie nadarmo sa hovorí, že sumec je kráľom našich vôd.
Bol som na lokalite Čierna voda. Predomnou už bolo dosť veľa potápačov. Ja som šiel po nich do vody. Rátal som s nižšou viditeľnosťou, pretože to boli pravdepodobne začiatočníci. Ako som klesal dole, nebola zlá viditeľnosť, samozrejme kde je zeleň od cca 10-15 m tam je vždy horšia viditeľnosť a bola aj teraz. Klesal som až po 36,5 m. Trocha som sa motal dole pri dne, stretol som aj úhora. Potom keď mi počítač ukázal cca 2 minuty bezdekompresný čas, začal som sa vracať smerom k brehu a začal som so stúpaním. Keď som sa potom opäť pozrel na počítač, ukazoval E6. Čo to znamená sa ma nepýtajte, sám to neviem. Zamrzol-skolaboval. Tak som sa riadil podľa kompasu, vedel som, že je jedna stena v 16 m, lenže hĺbku som nevedel kontrolovať. Potom ma napadlo, že zeleň ako som už spomínal sa rozprestiera medyi hĺbkou 10-15 m, tak som vedel, že som približne v tej hĺbke. Ďalej som bral do úvahy termoklímu, ktorá bola asi v 8-10 m. Rapídne sa tu miešala voda, človek hneď cítil, že je nad alebo pod ňou. Tu som opäť vedel cca v akej hĺbke som. Ako som plával popri brehu, vedel som na 100 %, že idem správnym smerom, ale kompas ukazoval o cca 90 stupňov iným smerom ako mal. Dal som si ho dole z ruky a hneď sa opäť otočil správnym smerom. Potom so ho priložil k počítaču a zas ukázal nesprávny smer. Zopakoval som to asi 3 krát. Vždy to isté. Takže z toho vyplýva, naozaj môže funkciu kompasu ovplyvniť počítač ak je veľmi blízko. Ďalšia vec, v takomto prípade je dobré mať so sebou náhradný počítač, aspoň, ktorý meria hĺbku a čas. Aj keď som vedel, že dekompresiu som nemal robiť, musel som urobiť safety stop,ale tiež hĺbku som len tipoval. Ale stane sa aj to keď si človek je 100 % istý, že ide správnym smerom a kompas mu ukazuje niečo iné- väčšinou má pravdu kompas, ale v tomto prípade som mal pravdu ja.
Bol som sa potápať na lokalite Čierna voda. Už si presne nespomínam do akej hĺbky som sa vybral. Viem, že je stena v hĺbke 16 m a potom som si povedal, že od steny pôjdem na ten smer kde som ešte nebol. Plával som, približne o 50 m ďalej som na dne uvidel v diaľke niečo tmavé. Nevedel som čo to je, pomaly som sa približoval. Všimol som si, že je to nejaká ryba. Keď som sa priblížil, videl som, že ide o Zubáča,ale celkom veľkého. Potom som sa obzrel iným smerom a boli tam ďalší. Bolo ich tam dokopy 4. Boli dá sa povedať neďaleko od seba. Každý z nich mal asi 60-100 cm, čiže neboli to žiadne maličké rybky. Priblížil som sa k jednému z nich, aby som si ho nafotil. No vtedy som netušil, že tam má aj hniezdo s ikrami. Ostal na mieste nech som sa blížil akokoľvek. Keď som tam bol nejaký čas, prestalo sa mu to páčiť, pomaly sa začal približovať a zaútočil na objektív. Dosť silno. Potom už začal byť agresívny a útočil častejšie. Nepúšťal ma už vôbec blízko, hneď útočil. Ostatné kusy som tiež vyskúšal a bolo to narovnako, tiež útočili. Bol to zaujímavý zážitok. Potom som tam chodil sa pozerať na ne po dobu 1 mesiaca, stále tam boli. Ale zažil som útok zubáča, ktorý vôbec nemal hniezdo (niekedy v októbri). Tiež to bol väčší kus, ten nás nepustil vôbec k sebe. Takže pri väčších exemplároch môžeme rátať s takýmto správaním. Takže keď má niekto chuť si spraviť zo suchých rukavíc mokré, nech sa kľudne zahráva so zubáčmi :
Bol to môj asi 6-7 ponor. Už aj vtedy som chodieval dosť často sám do vody. Bol som na lokalite Bendo. Samozrejme počítač som už mal zakúpený, ale kompas ešte nie, pretože som si myslel, že je to zbytočná vec. Keďže na tejto lokalite je dosť členité dno, bez kompasu to bolo dosť ťažké. Nie je to rozlohou veľké jazero, ale v pohode sa tu dá zablúdiť. Tak keď som vliezol do vody, plával som sem tam. Môj ponor trval asi 40-45 minút. Keď som plával smerom späť našiel som nejaký železný kolík, ktorý trčal zo dna. Tak som plával smerom k brehu-späť. Plával som jedným smerom-aspoň mne sa to tak zdalo, po 5 minutách plávania som znova dorazil k nejakému kolíku. Tak som to zopakoval, plával som ďalej, po 5 minutách som sa zas dostal k takému kolíku, už mi to bolo podozrivé a vynoril som sa pozrieť sa kde som a bol som stále na rovnakom mieste, neustále som krúžil dokola, aj keď mne sa zdalo, že idem dobrým smerom. Vyplýva z toho to, že kompas nie je zbytočná vec či už pôjdete sami, alebo s buddym. U niektorých potápačov by toto blúdenie mohlo spôsobiť paniku. Ďalšia situácia prečo mať kompas je tá, že keď sa zanoríte môže byť vonku nádherné počasie, vynoríte sa pozrieť kde ste, lebo ste zablúdili a zistíte, že je vonku hmla a nevidíte ani na jeden breh. Neviete kade plávať. (hlavne sa to môže stať najeseň keď voda má ešte vyššiu teplotu ako vzduch, vonku sa môže ochladiť a z vody sa začne pariť tak, že vznikne taká hmla, že neuvidíte ani na 10 m) Takže kompas odporúčam každému potápačovi.