Keďže sme tu boli minulý rok, tak sme sa rozhodli opäť navštíviť Maltu a odpotápať možno iné miesta. Pred rokom sme boli na 8 dní, tentokrát na 11 dní. Vybrali sme si inú základňu ako vlani, pretože nám vtedy sľuboval aj nitrox a keď sme došli, nitrox nebol, čo je neodpoustiteľné pri potápačskej základni pôsobiacej na Malte a pri vrakoch, ktoré sú ideálne pre potápanie s EANx.
Teraz sme si vybrali Sea Shell a ochotne odpovedali na každý mail a moje otázky. Keďže bolo mimo sezóny, už nerobili výjazdy loďou a nedele mali zavreté. Prvý deň sme strávili vo Vallete, bolo asi 27-28 C akurát v ten deň mali zavreté divecentrum.
Prvý potápačský deň sme šli podľa mojej prosby na vraky asi 200 m od nášho hotela. Bol to vrak P-29 a Rozi.
Vlny neboli moc malé, keď sme došli na parkovisko. Prvé čo ma napadlo bolo, že do vody asi nepôjdeme. Mýlil som sa. Spýtal sa ma guide čo na to hovoríme, tak som mu povedal keď sme tu, tak poďme nato.
Prvý ponor na P-29. Boli dosť veľké vlny, dostať sa do vody so sidemount bolo obtiažnejšie. Priateľka mi chytila kameru. Povedal som jej, že pod vodou si nacvakám na seba komplet fľaše a potom mi kameru podá. Keď mi ju podávala videl som, že na svetlách nie sú záslepky. Skoro ma porazilo. Samozrejme som tušil, že svetlám je amen. Pokúšal som ich zapnúť a fungovali. Potom som ich nechal vypnuté radšej. Moc som si tento ponor neužil. (kvôli svetlám)
Na druhý ponor som si svetlá ani kameru nebral. Povedal som kamošovi,aby mi ich zobral na hotel a opláchol v sladkej vode.
Druhý ponor na Rozi bol tiež fajn. Nebolo tam nikoho.
Večer som samozrejme kontaktoval výrobcu a povedali mi, že je to chránené a nemalo by sa nič stať ani bez tých zátok.
Tak som sa potešil a pokúsil nabiť svetlá. Na druhý potápačský deň som ich zapol a fungovali.
V tento deň bolo zas dosť veterno. Mali sme na výber Gozo (blue hole a inland sea) kde sme už boli minulý rok, tak sme navrhli HMS Maori vo Vallete. Opäť vrak nesklamal aj keď tu boli potápači z celej Malty, pretože inde sa nedalo potápať.
Hneď po vstupe sme uvideli dve sépie. Pri vraku opäť pekné ryby. Pribudol tu aj vrak auta, čo sa mi nepáčilo, pretože HMS Maori je vrak z obdobia druhej svetovej vojny.
Druhý ponor sme sa šli pozrieť na vrak, ktorý neodpotápal ani náš sprievodca,ale že videl o ňom film a je parádny. Je to v Slieme. Vrak bol údajne vlnami a prúdom odplavený viac na otvorené more.
Aj tu boli celkom pekné vlny a po skoku do vody sme mali preplávať po hladine takmer k bójke. Neviem prečo, ale po 3 minutách plávania na hladine sme sa zanorili. K vraku to bolo aj tak ešte cca 15 minút plávania. Stálo to však zato. Tug Boat bol naozaj rozmerný a ležal na naozaj peknom mieste. Pri prednej časti útes a zadná časť v krásnom piesku. Ryby takisto nechýbali. Vrak je pomerne nový, potopený asi v roku 2012.
Tretí potápačský deň sme mali ísť na Um el Faroud, ale počasie sa zmenilo a mali sme možnosť ísť na Gozo na vraky Cominoland a Karwelu. Ako sme došli na miesto, videli sme, že je nádherné vlnobitie a že to nebude sranda.
Tak to aj bolo, so sidemount to bolo ešte horšie. Tu s nami boli 2 sprievodcovia a jeden ďalší potápač. My dvaja a sprievodca už sme boli vo vode a ďalší bol ešte hore na parkovisku. Keď konečne skočil a boli sme pod vodou tak nám ukazoval, že má problém s dutinami. Tak sme mu dali signál, že mi pôjdeme na vrak. Bol s nami ďalší sprievodca. Minulý rok sme už Karwelu odpotápali, tak vrak nebol úplne neznámy. O tom ako sme sa dostali po rebríku na breh ani hovoriť nebudem, pretože ako som sa držal, raz ma to ťahalo späť do mora a v ďalšej sekunde už ma to chcelo vypluť na breh aj s fľašami. Mali sme šťastie, že sa nikomu nič nestalo.
Druhý ponor sme mali na pláne Cominoland,ale kvôli vlnám a prúdom nám to neodporúčali. Tak sme šli opäť na Karwelu a mal som v pláne pozrieť sa do miestnosti kde je motor. Bolo to tam fajn. Na konci sme robili nejaké to deko a sledovali „technických potápačov“ ako sa s dvojčaťom válali na dne, na chrbte a podobne. Bolo to srandovné. O stage, ktoré mali šlahnuté na dne a unikal im plyn ani nehovorím. A boli to oceľové 15 L fľaše so sieťkami a podobnými hlúposťami. (stage)
Na ďalší deň sme opäť mali v pláne Um el Faroud, ale som im spomenul aj Cirkewwu kde sú vraky P-29 a Rozi. Povedali, že tieto vraky je možné odpotápať iba dnes, zajtra ešte Um el Faroud je možný. Tak sme si zas vymenili lokality a potápali sa na P-29 a Rozi. Chcel som tieto vraky zas, pretože minule kvôli svetlám som nič nenatočil. Vlny neboli zas malé,ale bolo to kľudnejšie ako minule. Prvý ponor Rozi a milión rýb a druhý ponor P-29 aj trocha zvnútra. Naozaj pekné.
Konečne v sobotu sme sa dočkali ponoru na Um el Faroud. Ako sme došli na lokalitu, boli opäť veľké vlny na začiatku zátoky.
Už som sa zľakol, že do vody nepôjdeme,pretože guide dlho čumel na hladinu. Zas sme mu povedali, keď sme už tu poďme a uvidíme. Plán bol taký, ak bude silný prúd, tak ostaneme popri stene. Tu sa dalo krásne obliecť a so sidemountom nebol žiadny problém. Boli tu schody a pekne sa to dalo prichystať. Skočili sme do vody a po zanorení a po pár minutách plávania nás čakalo prekvapenie. Žiadny prúd. Minulý rok keď sme boli na tomto vraku, hladina bola kľudná,ale dole silnejší prúd. Teraz naopak. Ako sme dorazili k vraku, čakali nás tam húfy barakúd. (minulý rok ani jedna)
Super ponor. Na druhý ponor sme si pozreli aj strojovňu. Barakudy boli, ale už na konci vraku a na ceste späť už začínal byť prúd. Nebolo to moc silné, ale museli sme trocha zabrať. Po kratšej dekompresii v zátoke kde je dosť bohatý život, sme šli späť.
Ostali nám ešte dva voľné dni a autobusom sme sa flákali po celom ostrove. Jeden deň sme si zaplatili aj Gozo s výhliadkovým autobusom a navštívili sme samozrejme aj Azur Window, Inland Sea a zaujímavé miesta.
Neľutujem ani výber sidemount konfigurácie, pod vodou už nebol žiadny problém. Potápanie na Malte je síce obtiažnejšie a vyžaduje si to kondíciu a nejaké skúsenosti,ale dá sa to zvládnuť. Určite sa na Maltu ešte vrátimime.
Už dávnejšie som rozmýšľal nad návštevou Malty. Zaujímala ma krajina aj nad vodou i pod.
Tak sme sa jedného dňa rozhodli, že to zrealizujeme.
Vopred som sa stretol s majiteľom potápačskej základne a prebrali sme ako to funguje. Doniesol mi aj knihu o potápačských lokalitách a práve z knihy som si vytipoval miesta na potápanie.
Keď sme prileteli do hlavného mesta, nabalili sa do minibusu, odviezli nás na hotel.
Tam sme sa prebalili do tašiek s potápačskými vecami a vyplnili nejaké papiere.
Po ubytovaní sme sa šli pozrieť do mesta. Bývali sme v časti Qawra (čítaj Aura) kde toho bolo dosť, či už reštaurácie, bary, múzeum veteránov, podvodné akvárium, potraviny a iné.
Na druhý deň ako vždy po raňajkách nás brali autom na lokality. Väčšinou tu prebiehajú ponory z brehu.
Malta je známa vrakmi a menšími jaskyňami. Pre turistov tu potápajú neustále nejaké vraky, čo je fajn, lebo tieto vraky sú takmer nepoškodené.
Prvý potápačský deň prebiehal trocha vo väčšom strese, keď po skoku asi z 2,5 m výšky som zistil, že nemám pripojený kábel od blesku k púzdru, samorejme voda začala natekať. Miesto výstupu bolo oveľa ďalej, tak som sa vyškrabal na najbližšiu skalu a pokúšal sa vyliať vodu z púzdra. Samorejme vlny mi to neuľahčili. Nakoniec sa to podarilo,ale blesky po pripojení nefungovali.
Tak tento ponor na vrak Rozi som si moc neužil, myslel som len na foťák. Vrak bol síce pekný, ale moje myšlienky bol inde.
Chvala bohu na parkovisku som to celé rozobral a nakoniec po vysušení všetko fungovalo. Na druhý ponor som šiel šťastný.
Vždy sme sa vrátili z ponorov asi do druhej hodiny a preto sme mali poobede voľné.
Druhý potápačský deň sme šli na ostrov Gozo na Azur Window, Blue Hole pretože na Malte bol silný vietor a táto lokalita je chránená pred vetrami. Bohužial tu sme museli šľapať od parkoviska k vode asi 200 m cez skaly a schody. Stálo to zato, pretože to bol pekný ponor.
Druhý ponor prebehol asi 300 m od Blue Hole na Inland Sea.
Je to vlastne plytšie more, zátoka, kde sa po zanorení človek dostane medzi dve steny akoby kaňonu a vypláva sa na konci na otvorené more. Vietor sa dosť rýchlo menil a keď sme boli vo vode, divemaster začal uvažovať o tom, či sa to oplatí skúsiť, nakoniec sme šli. Už vo vnútri sa dalo cítiť, že je menší prúd. Ako sme preplávali von, boli dosť veľké vlny, hádzalo nás to hore dole aj v hĺbke 25 m, čo som ešte nezažil. Pri návrate ako sme robili safety stop, nás to poriadne hádzalo a viditeľnosť pri mieste z tunela von do zátoky bola takmer nulová. Na konci nás to doslova „vypláchlo z diery“. Musel som si dať ruku pred seba, aby som na niečo nenarazil. Tu som si udrel koleno. Fakt to nebola sranda. Mohli sme dopadnúť oveľa horšie. Aj keď von z vody viedli schody, trvalo nám to asi 10 minút, kým sme povyliezali.
Po ponoroch sme šli po ostrove Gozo, pozreli sme si farmu na soľ (obrázok hore), pláže, kostoly a pod. Bolo to celkom zaujímavé.
Na ďalší deň sme navštívili Um El Faroud, veľmi pekný tanker. Zhora to vyzeralo všeliako, boli dosť veľké vlny.
Sprievodca povedal, že to zistíme pod vodou, či sa vieme dostať k vraku. Nakoniec sa to zdalo byť dobré a doplávali sme k vraku, kde nás vítala hneď raja. Smerom hore ku palube bol silný prúd, fotiť som dokázal iba tak, že som sa držal jednou rukou. Raz ma to aj šľahlo o konštrukciu. Vo vnútri vraku to bolo dobré. No cesta späť k brehu bola vcelku zaujímavá. Prúd, prúd a prúd. Priateľke musel pomôcť divemaster, aby sa dostala k brehu. Stálo to zato.
Druhý ponor opäť tu v nejakých jaskynkách a pri starej potápačskej helme.
Keďže sme sa na štvrtý deň nemohli zas kvôli vetrom potápať na Malte, chcel som navštíviť ďalší vrak Karwella na ostrove Gozo. Tu bolo pekne vybudované parkovisko s lavičkami a tu sme takisto museli šľapať dole k vode ako takmer na každej lokalite. Vrak bol pekný, žiadne prúdy, úplný pohodový ponor.
Druhý ponor popri stene s množstvom rýb.
Posledný deň sme sa potápali na dvoch vrakoch na jednom mieste, počas jedného ponoru. Tu bola viditeľnosť mierne horšia a voda trocha nazelenalá. Nebolo to vôbec zlé, videli sme raju, malé murény a pod.
Druhý ponor,od ktorého som nečakal moc veľa bol ponor na vrak HMS Maori vo Valette. No keď som uvidel vrak a množstvo rýb, tak som ostal milo prekvapený. Jeden z najlepších ponorov, aj čo sa týka hĺbky (vrak je plytko) a takisto života na ňom.
Je tu tiež piesok, čo dáva zaujímavú „atmosféru“. Naozaj pekný a jednoduchý ponor.
Takže posledný deň pred odletom sme sa už nepotápali, navštívili sme ešte raz Valettu.
Sranda je, že si tu môžete kúpiť lístok na celý deň na autobus iba za 1,50 €.
Malta je síce európsky štát,ale je cítiť nádych aj arabskej kultúry. Jazyk sa tu asi nenaučíte, pretože pozostáva tuším z 5 jazykov dokopy. Ponory na Malte sú trocha podobné tým v Chorvátsku, ale voda býva čistejšia a je tu viac života pod vodou.
Ceny na Malte sú takmer na úrovni našich cien. Chorvátsko je podľa mňa o dosť drahšie.
Takto na záver by som povedal toľko, že potápanie na Malte a na ostrove Gozo je pekné, niekedy aj dosť náročné, čo sa týka prúdov. Netreba tu zabúdať ani na kondíciu, pretože na niektoré lokality sa šľape niekoľko desiatok metrov a aj viac.