Parmica pruhovaná (Mullus surmulletus)

Dorastá do dĺžky 25 cm niekedy aj viac. Typické 2 fúziky, dve chrbtové plutvy. Farebne premenlivá, chrbát býva od žltej farby až po červenkastú. Od oka až po chvostovú plutvu sa tiahne typický pásik červenej farby. Popri ňom sa ešte tiahnu menej zreteľné žltkasté pásiky. Brucho je striebristé. Na prvej chrbtovej plutve sú dva pruhy žlto-červené. Veľmi často ju stretneme na piesčitom dne, kde doslova rozrýva dno a kalí vodu, nájdeme ju až do 100 metrovej hĺbky. Nájdeme ju v celom stredozemnom mori, v Atlantiku, Čiernom mori, Kanárskych ostrovoch,…Vo fúzoch má chuťové a hmatové receptory. Živí sa mäkkýšmi, červami zahrabanými v piesku.

Aplysia depilans

Je to vlastne veľký druh slimáka. Dĺžka tela dosahuje až 30 cm. Vzpriamené mäkké telo s nadvihnutým chrbtom. Na hlave má 2 stočené tykadlá a za nimi tiež jeden pár čuchových tykadiel. Farba je tmavohnedá až zelenkastá. Vyskytuje sa na mnohých miestach napríklad na piesčitom dne, pri rastlinách prípadne pri riasách. Väčšinou ho nájdeme plytšie maximálne do 20 m hĺbky. Vyskytuje sa napr. aj v Chorvátsku, celom stredozemnom mori a aj Atlantiku. Sú to hermafroditi, ktorí sa oplodňujú navzájom, ktoré prebieha začiatkom leta. Nemusí vždy plávať (lietať), videli sme ho už aj na piesku ako sa plazí.

Langusta európska (Pakinurus elephas)

Tento druh má pancier sfarbený do rôznych odtieňov červenej a oranžovej. Na karapaxe a zadečku má ostré tŕne. Dorastá do cca 50 cm. Nachádza sa väčšinou v štrbinách, jaskynných útvaroch, škárach. Aktivitu preukazuje hlavne v noci. Na nohách sú pruhy a má typicky dlhé tykadlá kde sú zmyslové orgány. Langusty dokážu na odohnanie nepriateľa vydávať chrapľavý zvuk. Nájdeme ju v rôznych hĺbkach. Mnohokrát ju môžeme stretnúť aj v Chorvátsku. Najčastejšie si všimneme iba vytŕčajúce tykadlá spod skál.

Koník dlhonosý (Hippocampus ramulosus)

Dĺžka je do 16 cm. Telo je bez šupín, opancierované. Väčšinou zatočený chvostík, niekedy aj do špirály. Brušné a chvostové plutvy chýbajú. Hlava je podobná koňskej hlave a zviera pravý uhol s telom. Sfarbenie je rozdielne- žlto-hnedé, hnedasté, tmavohnedé, čiernaste so svetlými fľakmi. Má kožné výrastky

Vyskytuje s v morskej tráve prípadne v okolí chalúh. Väčšinou sa vyskytuje v hĺbke 1-10 m. Najčastejšie má vymedzené prostredie. Môžeme ho nájsť takmer všade ako Chorvátsko, Malta, Taliansko,…

Sú to pomalý plavci, väčšinou pomocou maličkých chrbtových plutiev prípadne pomocou chvosta. Často sa prichytávajú chvostom pevných konštrukcií, prípadne rastlín. Pri plávaní svoj chvost používajú ako kormidlo. Rozmnožovanie je od mája do júla. Vyzerá to tak, že samec a samička sa spoja chvostom a hore-dole stúpajú a klesajú ku hladine. Zaujímavé je,že samička predáva ikry samčekovi. Vývoj trvá asi 4-5 týždňov.

Hviezdica hrabavá (Astropecten aranciacus)

Dorastá do veľkosti až 60 cm. Široké bazálne ramená, postupne sa zužujúce. Okraje sú lemované dvojitým radom tŕňov. Vrchná strana sfarbená do oranžovo-červena alebo vzorovaná. Ostne svetlejšie a panôžky žlté. Vidieť ju aj v Chorvátsku. Stretol som sa s ňou aj cez deň, ale hlavne v noci. Cez deň sa zahrabáva, na lov sa vyberá v noci a prepadáva slimáky, ježovky,… Malú korisť zhltne naraz a nestráviteľné časti ako schránky vyvrhne von v celku. Dokáže sa zahrabať veľmi rýchlo pomocou panôžok.

Homár európsky (Homarus gammarus)

Veľkosť až 60 cm. Prvý pár nôh s veľkými, rôzne silnými klepetami. (menšie sú na uchytenie a väčšie na drtenie) Má dva páry tykadiel, dlhé ako telo.
Nájdeme ho väčšinou pod vrakmi, pod stenami, kde má veľké škáry, väčšinou pod 30 m.
Vyskytuje sa častejšie aj v Chorvátsku. Je to skôr nočný živočích a je teritoriálny, čiže sa po love vracia späť na svoje miesto. So silnými klepetami dokáže rozdrtiť aj lastúru a nie je problém ucvaknúť ani ľudský prst. Menšími klepetami porcuje svoju potravu a posúva k ústnemu otvoru. Bohužiaľ sa stáva korysťou rybárov, pretože sa považuje za lahôdku.

Facelína putujúca (Cratena peregrina)

Dĺžka dosahuje až 5 cm. Telo má podlhovasté a štíhle. Malé, dozadu zahnuté nožné tykadlá. Ústne tykadlá sú dlhé. Hadicovité výrastky na chrbte v oboch stranách v 8-10 skupinách. Základné sfarbenie je mliečne biele, miestami s oranžovým nádychom. Čuchové tykadlá sú oranžovo sfarbené. Výčnelky sú ko koncu modrofialové s bielymi špičkami. Nájdeme jú od plytčín až do väčších hĺbok.

Trojplutvovec červený (Tripterygion tripteronotus)

Dĺžka tela do 8 cm. Má špicatý profil hlavy. Sfarbenie žltohnedé až šedohnedé s tmavými nepravidelnými pruhmi. Samce v dobe trenia majú červené sfarbenie a čiernu hlavu. Vyskytuje sa v porastoch, napríklad opäť v Chorvátsku. Keď je vyrušený cúva dozadu do nejakých štrbín.

Parablenius gattorugine

Najčastejšie býva okolo 20 cm, najviac 30 cm. Chrbtová plutva je celistvá, v strednej časti vykrojená a vysoká. Nad očami má kríčkovité tykadlá. Sfarbenie má svetlo až tmavohnedé. Na boku je pruhovaný. Dáva prednosť skalnatým dnom s porastmi. Najčastejšie sa zdržiava v hĺbkach od 3-20 m. Žije v celom Stredozemnom mori. Požiare rôzne živočíchy, riasy,… Môže sa dožiť až 9 rokov.

Thuridilla hopei

Dorastá do dĺžky 2,5 cm. Má štíhle telo s hladkým povrchom bez žiabier a venčeku. Má pár čuchových tykadiel. Sfarbenie spodnej strany lalokov, hlava a tykadlá so žltými, modrými a bielymi prúžkami. Môžu byť farby prerušované. Oči na hlave rozoznáme podľa tmavých bodiek. Vyskytujú sa na rôznych riasach do cca 25 metrov.

Hypselodoris elegans

Môže dorásť až do dĺžky 19 cm. Telo je pretiahlé, rovnako široké ako vysoké. Tykadlá sú lamelovité a zatiahnuteľné. Veniec žiabier je tvorený 11 jednoduchými plátmi a môže byť takisto zatiahnutá. Okraj plášťa je často bohato zvlnený. Základné sfarbenie je od svetlozelenošedej až po fialovkasto-čiernu. Telo pokrývajú podlhovasté žlté pruhy a bodky. Má nepravidelné hrbolčeky na tele. Nájdeme ju často na stenách napr. aj v Chorvátsku. Stravuje sa väčšinou hubami z rodu Ircinia. Keď ju vyrušíme, nielenže stiahne tykadlá a žiabre,ale sa stočí do klbka ako ježko.

Hviezdnatka leopardia (Peltodoris atromaculata)

Dĺžka až 12 cm, ale väčšinou sú malé. Má oválne telo, nohu má prekrytú plášťom. Plášť kožovitý, s drsným povrchom. Tykadlá sú priečne ryhované, zatiahnuteľné. Veniec žiabier je tiež zatiahnuteľný s 8 trojite sperenými lístkami. Sfarbenie je mliečne biele s rôzne veľkými tmavohnedými škvrnami. Väčšinou sa vyskytuje na stenách, na hubách. Je ich veľmi veľa v Chorvátsku. Často sú pozorovateľné aj väčšie skupiny na jednej kope. Pri vyrušení takisto zatiahne tykadlá a žiabre.

Pinna nobilis

Veľkosť je najviac 100 cm. Obe misky sú rovnaké, vejárovitého tvaru. Oblukovité zakončenie smerom od základne. Povrch lastúr u mladých jedincov je pokrytý šupinami. Sfarbenie je šedohnedé až červenohnedé. Nachádzajú sa na piesočnatom podklade alebo medzi morskou trávou. Nájdeme ju od plytčín až do 30 metrov, niektoré aj hlbšie. Jedna tretina až polovica tela je v substráte zanorená.

Nereidka (Hermodice carunculata)

Dĺžka do 30 cm. Má pretiahnuté telo s viac ako 100 článkami, po stranách nesú chumáč kríčkovitých žiabier, a zväzok bielych štetiniek. Sfarbenie z vrchnej strany je kovovozelené, načervenalé alebo hnedé, rozhranie článkov akoby belavé. Vyskytuje sa aj na stenách, rastlinách do hĺbky 30 m. Štetinky sa ľahko lámu, preto treba dávať pozor bez rukavíc. Spôsobujú pálivú bolesť, začervenanie a pľuzgiere. Štetinky vieme odstrániť nalepením a strhnutím nejakej pásky.

POLOKRAB OSTNITÝ (Galathea strigosa)

Dorastá do dĺžky 6 cm. Zadoček nosí pritisknutý ku spodnej strane hrudi. Má vajcovitý vzhľad. Sfarbený je červeno-oranžovo s modrofialovými priehlbinami okolo očí a priečnymi pruhmi na chrbte. Obvykle ho nájdeme v skalnatých dutinách pod 20 m hĺbkou.

POLOKRAB DLHORAMENNÝ (Munida rugosa)

Dĺžka tela do 6 cm, 1. pár nôh je s klepetami, ktoré sú dvakrát dlhšie než telo. Klepetá sú dlhé a štíhle. Nohy sú chlpaté s ostňami. Sfarbenie je hrdzavé. Vyskytuje sa v hĺbkach od 50-150 m väčšinou zalezený v štrbinách. Dlhé nohy s kelepetami používa na obranu, avšak aj na ulovenie koristi.

FLABELÍNA FIALOVÁ (Flabellina affinis)

Dorastá do dĺžky asi 3 cm občas do 5 cm. Telo má podlhovasté, na chrbte má výrastky. Čuchové tykadlá sú lamelovité, rovnako dlhé ako ústne tykadlá. Je zfarbená do fialova, konce výrastkov sú tmavšie fialové. Môžeme ju nájsť v plytčích častiach,ale aj do hĺbky 50 m. Nie je príliš vzácna.

TRESKA STREDOMORSKÁ (Phycis phycis)

Telo dlhé asi 25 cm najväčšia okolo 65 cm. Má široké ústa. Na spodnej čeľusti má typický fúz. Má dve chrbtové plutvy, jedna je veľmi krátka a druhá je dlhá. Farba je tmavšie hnedá až červenohnedá, brušná časť svetlejšia.
Môžeme ju nájsť pod 15 m avšak aj do hĺbky 300 m. Väčšinou sa cez deň ukrýva pod skaliskami, pod puklinami a pod.

ZEUS FABER

Dorastá do dĺžky 40 cm niekedy aj 70 cm. Má silne sploštené telo, oči má vysoko postavené, so šikmo dohora smerujúcou tlamou. Má veľké lúčovité paprsky na chrbtovej plutve. Sfarbenie je strieborné so svetlo žltými škvrnami. Na boku má nápadnú čiernu škvrnu s bledožltým lemovaním. Vieme ju nájsť aj v menších hĺbkach až po 400 m. Je to skôr samotárska ryba, ale môže byť aj v malých hejnách. Žere menšie ryby ako sardinky, slede, šproty. Svoju korisť nasáva rýchlym vysunutím tlamy. Stretnúť sa s touto rybou počas potápania je vzácnosťou.

ROPUŠNICA MENŠIA (Scorpaena notata) po anglicky Small Rockfish

Tento druh dorastá do dĺžky 20 cm, na hlave nemá takmer žiadne výrastky. Je jasne červená a oranžová, s hnedastými škvrnami. Dáva prednosť miestam kde je menej svetla, čiže hlavne menšie jaskyne hlavne blízko ku vchodom, alebo je možné ju stretnúť na nočných ponoroch.

ROPUŠNICA OBYČAJNÁ (Scorpaena scrofa) po anglicky Great Rockfish

Je to najväčšia ropušnica žijúca v Stredozemnom mori,dorastá dĺžky až 50 cm. Je svetlohnedej farby až hrdzavej. Okolo halvy a čeľusti má značné množstvo výrastkov,ktoré jej pomáhajú splynúť s prostredím. Často sa vyskytuje v morských trávach pri skalách, pod vrakmi a pod.

MURÉNA OBYČAJNÁ (Muraena helena) po anglicky Moray Eel

Stredomorské murény dorastajú do dĺžky 1,5 m. Má pomerne malú hlavu a dlhé hadovité telo, hnedasto sfarbené so svetlými škvrnami,ktoré sú neskôr sfarbené do žltkasta-zlatista. Vonkajšie okraje plutiev sú tiež zlato sfarbené. Cez deň sa väčšinou ukrýva medzi skalnatými štrbinami, na vrakoch a pod. V noci sa vydáva na lov.

ÚHOROVEC MORSKÝ (Conger conger) po anglicky Conger Eel

Nazývaný bežne morský úhor, valcovité telo šedo-modrasto sfarbené. Môže dorásť do veľkosti až 2 m. Má tvar hada, aj hlava z predu pripomína hada, silné čeluste na lov rýb. Nájdeme ho väčšinou ukrytého v dutinách, skalných štrbinách,na vrakoch,ale je zvedavý,takže niekedy vylieza von.

KNIAŽIK DÚHOVÝ (Coris julis) po anglicky Rainbow Wrasse

Má typické pretiahlé, štíhle telo. Dorastá do dĺžky 25 cm. Počas života prechádza niekoľkými farebnými zmenami. Obvykle má na sebe niekoľko vodorovných farebných pruhov od žltej a zelenej po svietivo oranžovú. Má zúženu chvostovú časť. Potravu si hľadá tesne nad útesmi. často sprevádza potápačov, konzumuje červy, živočíchy, riasy. Vyskytuje sa na morských lúkach buď jednotlivo alebo častejšie po dvoch. Skôr ho nájdeme v plytších vodách. Nie je jedovatá. Dobre sa fotí celkom.

MORAN OBYČAJNÝ (Diplodus vulgaris)- po anglicky Two Banded Bream

Má dve výrazné zvilsé pruhy na bokoch čiernej farby, jeden za okom a druhý pred chrbtovou plutvou. Medzi pruhmi sa mu tiahnu zlatožlté vodorovné pruhy. Môže dorásť do dĺžky 45 cm. Má veľkú hlavu a výrazné oči. Vyhladáva morské trávy, môže sa pohybovať aj v húfoch ale aj jednotlivo. Fotenie dosť náročné.

ROPUŠNICA ŠKVRNITÁ (Scorpaena porcus)- po anglicky Scorpionfish

Dorastá asi do dĺžky cca 30 cm. Má veľmi dobré maskovacie schopnosti, prevláda tu skôr tmavo hnedá, často s krémovým alebo svetlohnedými škvrnami. Nad očami má dva masívne výrastky, po celom tele má tŕne. Dáva prednosť dobre osvetleným miestam v mori. Nechytať ju !!! Fotenie je celkom ok.

JANOLUS HREBENITÝ (Janolus cristatus)- po anglicky Crystal Tips

Má oválne sploštené telo, dorastá do dĺžky asi 7-8 cm. Telo je pokryté výrastkami, zlatistej farby, na konci do bledomodra sfarbené. Tykadlá sú belavé. Živí sa machovkami. Je to dravec a loví prevažne v noci. Fotenie je fajn ak má väčšie rozmery.

OSTNATEC VEĽKÝ– (Trachinus draco)- po anglicky Greater Weaverfish

Je to dlhšia a štíhlejšia ryba. Dorastá do dĺžky asi 40 cm, má šikmú dohora obrátenú papulu. Na bokoch je svetlohnedý až modrý, hlavu a chrbát má tmavo škvrnité. Na chrbtovej plutve má tri ostne, ktoré používa k obrane, sú jedovaté. Fotenie je v celku dobré.

PYSKOUN DÚHOVÝ (Symphodus tinca) po anglicky Peacock Wrasse

Má výrazný rypák, s masívnymi pyskami. Cez telo má dva alebo tri hnedasté vodorovné pásy, a celé telo svetlo hnedo škvrnité. Môže mať ružové škvrny. Dorastá do veľkosti 35 cm. Vyskytuje sa pri morských lúkach skalnatých útesoch, kde sú riasy. Medzi potravu patria červy, mäkkýše a pod. Skôr ju vidno samotnú, niekedy v pároch, fotenie je dosť ťažké, pretože sa k nej nevieme dobre priblížiť.

KAMBALKA STREDOMORSKÁ– (Bothus podas) – po anglicky Wide eyed Flounder

Dorastá do dĺžky asi 45 cm a má valcovitý tvar. Horná strana je tmavšie sfarbená, spodná strana je svetlejšia. Hore má škvrny. Žije skôr v piesočnatých lagúnach, väčšinou je ukrytá v piesku tak, že jej vyčnievajú iba oči. My sme ju videli na nočnom ponore v Chorvátsku. Nie je ľahké ich nájsť, dobre sa vedia zamaskovať. Fotenie je dosť ťažké.